Vianočná kapustnica v Slovenskom inštitúte

Kapustnica bola mňam, mňam, rozhovory boli predovšetkým smiešne,... jednoducho super :)

Christmas - festival

V pondelok bol v našej škole festival vianočných piesní. Tu sú fotky niekoľkých interpretov. Hudba už odznela a zmizla do neba...

Christmas in Warsaw

Vianočná výzdoba starówki vo Warszawe... podľa mňa, tohto roku zaobchádzali s fantáziou veľmi šetrne...

Spomienka

našla som pri prehrabávaní sa v starých zošitoch:

Petr: - U vás se neříká "ty vole" ?
Ja: - Nie
Petr: - A jak se u vás říká?
Džordžo: - Týýýýý vole!!!!

Dotklo sa mojho srdca III

Husle
(Bohdanovi Warchalovi)

Tak asi zunia anjelom ich krídla.

A je v tom zvuku všetko.
Život, smrť,
súcit i krutosť,
sekera i zvony.

Ale že idú stamodiaľ,
kde duch má svoje sídla -
tak nehou plakať vedia iba ony.

Mal rád ich mäkký hlas.
Navždy a náruživo.
Bol jeho mesiáš
a darúval mu život.

Všetko raz zanemie.
No sladká bolesť huslí
aj v puzdre stále znie.

Ako znie more v mušli.

(Milan Rúfus)

K tomu veľa dodávať netreba. Snáď len to, že poslaním každého hudobníka je robiť všetko, aby po jeho smrti boli tieto slová "tie pravé". niektoré veci nevysvetlíte. Napríklad, prečo to robíte, aj keď vám za to nik neplatí. Nedá sa to vysvetliť, nie v tomto svete. Dá sa to len cítiť, vedieť, že tá cesta je správna... Že tým nezmeníte svet, ale môžete zmeniť pohľad na neho. Že máte tú moc. Nie moc rozkazovať iným, riadiť ich, (ako si ľudia zvyčajne myslia o dirigentoch), ale moc priblížiť aspoň na chvíľu nebo, zatrieť problémy, spojiť úplne odlišných ľudí, odkryť túžby, vytiahnuť sny, vyformovať zo zvukov a hlasov hudbu... Vidieť (niekedy cítiť) slzy v očiach poslucháčov. A úsmevy. Zvláštne, nie? keď koncert skončí, nastane ticho nabité emóciami. A hudba uletí... ale ten pocit ostane. V niektorých navždy. A preto to robím... aj keď neplatia. Lebo niektoré veci sú na nezaplatenie.

Polietajme...

Všetci na metly a hor sa!

Funny

Psychiatr sedí u sebe v ordinaci. Pacienti nechodí, nikdo nevolá. Zkrátka nuda. V tom se otevřou dveře a do nich vleze po čtyřech muž s drátem mezi zuby,
v rukou má zvláštní předměty a ještě za sebou po chodbě něco táhne.
Doktor na něj:
"Óóó, kdopak se nám to plazí na návštěvu? Není to snad maličký hádek? Tak se doplaz a vítej, malý hádku, doktor ti pomůže."
Osoba na čtyřech však zakroutí nesouhlasně hlavou.
"Ááá, tak ty jsi tedy malá želvička, která se sem vleče na slovíčko?"
Osoba na čtyřech opět nesouhlasně zakroutí hlavou.
"Tak kdopak tedy jsi? Že by snad malý červíček?"
Muž pustí z pusy drát a povídá:
"Jděte do prdele, doktore. Já jsem váš informatik a natahuju vám tu síťový kabel."

Na zahriatie

Keď sa vrátite po celodennej práci a behaní v počasí, pri ktorom by ste ani psa bez kapucne a rukavíc von nevyhnali, so všetkými stresmi z predvianočných vystúpení, uzatvárania známok a zháňania vecí, tak vám takáto spomienka pripadá ako totálna utópia. Ale bolo... pred štyrmi mesiacmi...

Udržať sa v sedle

zamyslenie na dnes: Najdôležitejšie je udržať sa v sedle. Keď sa z neho zrúbeš, tak už je skoro úplne jedno, na ktorú stranu koňa...

Nezabudol...

Dnes večer niekto zazvonil pri mojich dverách... kuriér... včera nemohol, lebo bola nedeľa. Priniesol mi ruže, ktoré voňali straaaaaaašnou diaľkou a Ignasim. Napísané: Per molts anys. Nezabudol :)