Domček 2

Dnes som vybrala Krzywy domek v Sopote:

Domček 1

Sú Architekti a sú Páni architekti. Podľa mňa je toto dielo práve takého Pána architekta.

V nemeckom Darmstadte, Friedensreich Hundertwasser, 1998 - 2000.

Z vyše tisícky okien sa neopakuje ani jedno.

Volá sa Waldspirale:

Reštika

Ešte koncom leta som dostala pozvanie do reštaurácie. Viem, že to nie je nič zvláštne, dokonca je možno trápne písať o tom blog, takže vám ponúkam len zopár detailov :)

Vchod

To prasiatko nie je určené na grilovanie

Závesy

Osvetlenie

Mňam-mňam

Schody

Tak toto už je sila, z toho by sa dali aj papierové šachy vyrobiť :)

Požehnané Vianoce!

Želám Vám všetkým radostné, šťastné a spokojné vianočné sviatky,
plné nádeje,ktorú nám prináša 

malé Dieťatko, ktoré sa narodí už dnes....

Koleda pre tých, ktorí nám budú chýbať

Táto koleda je pre všetkých, ktorým bude niekto pri štedrovečernom stole chýbať.
Pre Vlastičku,  pre mamku Szymka a vlastne pre nás všetkých.
Je o Lucke, ktorá rozdáva svetlo, aj keď ju nemôžeme vidieť, o Šimonkovi, ktorý si už so mnou nezahrá Carcassonne a ktorý bol mojim najlepším jedenásťročným súperom , o Terezke, ktorá sa stala anjelikom skôr, než sa stihla prvýkrát nadýchnuť. Je o mojej babke, je o tých, ktorých miesta pri stole sú prázdne...

A nadzieja znów wstąpi w nas
Nieobecnych pojawią się cienie
Uwierzymy kolejny raz
W jeszcze jedno Boże Narodzenie

A nádej znovu príde k nám

Neprítomných objavia sa tiene

Uveríme znovu

v ešte jedno Božie narodenie

I choć przygasł świąteczny gwar

Bo zabrakło znów czyjegoś głosu

Przyjdź tu do nas i z nami trwaj
Wbrew tak zwanej ironii losu
A hoci pritíchlo sviatočné štebotanie

lebo chýba niečí hlas,

príď k nám a ostaň s nami,

aj napriek takzvanej irónii osudu.

Daj nam wiarę, że to ma sens

Że nie trzeba żałować przyjaciół 
Że gdziekolwiek są dobrze im jest
Bo są z nami choć w innej postaci

Daj nám vieru, že to má zmysel,

 že netreba ľutovať priateľov,

 že kdekoľvek sú, dobre im je,

 lebo sú s nami v inej podobe.

I przekonaj, że tak ma być
Że po glosach tych wciąż drży powietrze
Że odeszli po to by żyć
I tym razem będą żyć wiecznie

A presvedč, že tak to má byť,

že ich hlasmi sa ešte vždy chveje vzduch

že odišli, aby mohli žiť,

a tentokrát budú žiť večne.

Przyjdź na świat, by wyrównać rachunki strat 
Żeby zająć wśród nas puste miejsce przy stole
Jeszcze raz pozwól cieszyć się dzieckiem w nas
I zapomnieć, że są puste miejsca przy stole 

Príď na svet, vyrovnať účty strát,

aby si prijal medzi nami prázdne miesto pri stole.

Ešte raz dovoľ tešiť sa dieťaťu v nás,

a zabudnúť, že sú prázdne miesta pri stole

Kofoláčikovia

Konečne som našla na internete reklamu s kofoláčikmi!

Mandarínka

Dnes som zjedla prvu tohtoročnú mandarínku. Urobilo sa mi akosi vianočne.

A vysvetlite teraz Kataláncom,  že normálna mandarínka nebola vždy taká normálna. A vysvetlite všetkým, že všetko, čo máme, čím sme

a čo smieme, nebolo vždy také samozrejmé a jednoduché.

Po dvadsiatich rokoch ďakujem, že môžem jesť mandarínky, kedy chcem, môžem ísť do kostola, môžem študovať, môžem žiť kde chcem, rozprávať jazykmi, akými chcem a písať, čo chcem.

Jedni vidia mandarínky, iní Vianoce :)

Pre všetkých, ktorí sú ďaleko...

Pre všetkých, ktorých rozdelili oceány, moria, tisíce kilometrov a nie len pre neprítomných. Želanie pre rozdelených, pretože... dom a prázdny tanier čaká...

Dla wszystkich, których rozdzieliły oceany, morza, tysiące kilometrów i nie tylko dla nieobecnych, Rozłączonych życzenia połączenia bo....

"dom i pusty talerz czeka"

Dlaczego ? / Prečo?

Dlaczego,dnia tego nie ma ciebie z nami ?

Dlaczego,odszedłeś gdzieś daleko tak !

Jesteśmy teraz sami !      

Ile to już lat ?

Przez twe marzenia ...

Prečo v tento deň nie si s nami?
Prečo si odišiel tak ďaleko?
Sme teraz sami...
Koľko už rokov?
Kvôli tvojim snom...

Dlaczego ? Wigilia ,a ty wyjechałeś ?

Dlaczego? Domem twym jest obcy kraj !

Czy tego właśnie chciałeś ?

Czy znów jesteś sam ?

Gdzie przyrzeczenia !

Prečo? Štedrý deň a ty si odišiel?
Prečo? Tvojim domovom je cudzí kraj!
Čo si vlastne chcel?
Opäť si sám?
Kde sú sľuby?

Nasze święta -

Czy pamiętasz ?

Może będziesz może nie -

Wciąż jesteśmy pospiesz się !

Dom i pusty talerz czeka !!!

Naše sviatky - pamätáš?
Možno prídeš, možno nie-
stále tu sme, ponáhľaj sa!
Dom a prázdny tanier čaká!!!

Dlaczego ? Wigilia a nie jestem z wami ?

Dlaczego ? Tu obcy ludzie obcy kraj

Nie tego przecież chciałem !

I zostałem sam !

To przez złudzenia...

Prečo? Štedrý večer a ja nie som s vami?
Prečo? Cudzí ľudia, cudzí kraj
To som predsa nechcel!
A ostal som sám...
To kvôli snom...

Nasze święta -

Czy pamiętasz ....

Náladovky

Trh v Turecku

 

Moja kamarátka Justynka

Warszawa

Zamyslenie

 Izmir

Madam Butterfly 

Benátky

Dani

Ako vyrobiť hviezdu

Včera som na blogu môjho brata našla príspevok o alternatívnej hudbe - nehudbe ( tu ) a nedá mi, aby som nezareagovala aj takto verejne. Nejde konkrétne o Lukiho príspevok, ani o skupinu, ktorá tam hrá, pretože oni to berú ako recesiu a je to v poriadku. Tento príspevok ma len vyprovokoval k zamysleniu o tom, čo sa na slovenskej (aj poľskej) hudobnej a nehudobnej scéne deje.

Ako sa vyrábajú hviezdy... Je to trend, ktorý sledujem už pár rokov. Hviezdy, hviezdicky, rôzne "osobnosti" ... koľko z nich má skutočný talent a koľko len drzosť ? Pokiaľ nemáte talent, stačí byť iný. Ak neviem spievať, moderovať, hrať na hudobný nástroj, alebo robiť niečo iné poriadne, stačí, keď si "nastajlujem" vlasy (čím divnejšie vlasy, tým lepšie), tvárim sa ako totálny burak z dediny (aby som urobil na tých z veľkého mesta dojem, že môžem byť zaujímavý, pričom dúfam, že si nikto z mesta nevšine, že na dedine mladí už dávno nechodia v gumákoch a neumývajú sa hadicou na záhrade), zoberiem pod pazuchu nejakú kuru (psy už vyšli z módy, to má každý), zo slovníka povyhadzujem spisovné výrazy a zo zvyšku každý tretí nahradím vulgarizmom (v prípade pánov), alebo prídem úplne neupravená (v prípade dám) a oni potom urobia zo škaredého káčatka ďalšiu blondínku. Potom je vhodné sa dať zavrieť do nejakého domu (alebo súťaže) v štýle Big Brother a keď klesá sledovanosť, efektne si preťať žily (alebo sa zaľúbiť, odľúbiť, vyspať s niekým, nie je dôležité s kým, dôležité, že pred kamerami). To ma automaticky vynesie do hviezdnych výšok a teraz je najdôležitejšie sa tam udržať čo najdlhšie. Takže - vydať knihu v štýle "Zažila som všetko" (Po prečítaní knihy čitateľ pochopí, že by sa to malo volať skôr "Zažila som ho..."), naspievať CD a pokrstiť ho materským mliekom inej "hviezdy", objaviť sa na všetkých spoločenských akciách a za všetko brať nehorázne peniaze. Dávať sa česať tomu Pavielovi, či ako sa volá, lifting, liposukcia, kabelka Vuitton, šaty Versace. Keď to plebs prestáva zaujímať, treba upadnúť do depresie, ísť na protialkoholické, dať si vyfotiť (náhodne) vytŕčajúce spodné prádlo, oženiť/vydať sa, rozviesť sa, plakať na prvých stránkach, rýchlo sa znovu zaľúbiť, podrezať si žily... a všetci už medzičasom zabudnú, že v podstate neviete urobiť nič, že nemáte žiaden nadpriemerný talent... lebo ste "osobnosť". Pred chvíľkou som si klikla na stránku markízy, je tam záložka "osobnosti". Len tak pre zaujímavosť, som si spočítala baby. 13 . Z toho jedenásť blondíniek, pre mňa navlas rovnakých, jedna ryšavá a jedna brunetka....

Množstvo naozaj talentovaných ľudí sedí doma, tvrdo drie na svojom talente, pomáha tým iným, zarába mizerné peniaze, robí charitatívne koncerty v domoch kultúry a nikto ich neocení. Pretože nie je dosť peňazí. Rušia sa miesta učiteľov na ZUŠkách, menej učiteľov - menej žiakov, menej možností, za koncerty umelci dostávajú groše. A niekto dostáva statisíce za to, že príde na nejakú akciu televízie Nekróza a rytmicky vydeklamuje:

Pýtam sa sám seba či som toto chcel (toto chcel),
bez toho, aby o mne nikto nič nevedel (nevedel),
keď vidíš kurvy drahe kliky, preto dávno nežijem
tieto veci mám dávno v pi*i.

Hovorili, že penaze sú moc (ti je*e?),
stále su ich vác a nikdy neni dosť (neni dosť),
neni su šecko iba skoro šecko,
zostal som tu čakať sám /uplne sam, uplne sam).

(atď.)

A keď počujem niečo také, vždy si spomeniem na moju slovenčinárku z gympla, p. prof. Sivú, ktorá nám vtĺkala do hláv, že "umenie je odzrkadlením doby, v ktorej vzniklo" - tak nám teda gratulujem.  A myslím na všetky tie fakt talentované decká, ktoré makajú nad svojim talentom a zrejme nedostanú svoju šancu sa s ním podeliť so všetkými, pretože nemajú nastajlované vlasy, kuru a odvahu/drzosť zo seba robiť debilov. A ak sa aj dostanú na obrazovku nejakej televízie, bude to v nejakom "reflexe" ako rarita, vysielací čas, keď všetci jedia večeru a trvanie - 3 minúty, pomedzi reportážou o tom, kto sa zase zaľúbil a kto vyskúša novú farbu na vlasy. A na koncerty sa nikomu nebude chcieť chodiť, veď si môžeme pozrieť 15 ročné decká v superstar. A klasika je nudná.  A ešte pri nej treba myslieť. Aj pri klasike XXI storočia...

Castallers

Dnes čierno-biele

Čo sa stalo s našou triedou?

Co się stało z naszą klasą
Pyta Adam w Tel-Avivie,
Ciężko sprostać takim czasom,
Ciężko w ogóle żyć uczciwie -
Co się stało z naszą klasą?
Wojtek w Szwecji, w porno klubie
Pisze - dobrze mi tu płacą
Za to, co i tak wszak lubię.

Kaśka z Piotrkiem są w Kanadzie,
Bo tam mają perspektywy,
Staszek w Stanach sobie radzi,
Paweł do Paryża przywykł,
Gośka z Przemkiem ledwie przędą,
W maju będzie trzeci bachor,
Próżno skarżą się urzędom,
Że też chcieli by na zachód,

Za to Magda jest w Madrycie
I wychodzi za Hiszpana,
Maciek w grudniu stracił życie,
Gdy chodzili po mieszkaniach,
Janusz, ten, co zawiść budził,
Że go każda fala niesie,
Jest chirurgiem, leczy ludzi,
Ale brat mu się powiesił,

Marek siedzi za odmowę,
Bo nie strzelał do Michała,
A ja piszę ich historię
I to już jest klasa cała.
Jeszcze Filip, fizyk w Moskwie -
Dziś nagrody różne zbiera,
Jeździ, kiedy chce do Polski,
Był przyjęty przez premiera.

Odnalazłem klasę całą -
Na wygnaniu, w kraju, w grobie,
Ale coś się pozmieniało,
Każdy sobie żywot skrobie -
Odnalazłem całą klasę
Wyrośniętą i dojrzałą,
Rozdrapałem młodość naszą,
Lecz za bardzo nie bolało...

Już nie chłopcy, lecz mężczyźni,
Już kobiety - nie dziewczyny.
Młodość szybko się zabliźni,
Nie ma w tym niczyjej winy;
Wszyscy są odpowiedzialni,
Wszyscy mają w życiu cele,
Wszyscy w miarę są - normalni,
Ale przecież - to niewiele...

Nie wiem sam, co mi się marzy,
Jaka z gwiazd nade mną świeci,
Gdy wśród tych - nieobcych - twarzy
Szukam ciągle twarzy - dzieci,
Czemu wciąż przez ramię zerkam,
Choć nie woła nikt - kolego!
Że ktoś ze mną zagra w berka,
Lub przynajmniej w chowanego...

Własne pędy, własne liście,
Zapuszczamy - każdy sobie
I korzenie oczywiście
Na wygnaniu, w kraju, w grobie,
W dół, na boki, wzwyż ku słońcu,
Na stracenie, w prawo - w lewo...
Kto pamięta, że to w końcu
Jedno i - to samo drzewo...

Čo sa stalo s našou triedou Pýta sa Adam v Tel Avive
Ťažko sa vyrovnať s takými časmi
Ťažko sa žije poctivo -
Wojtek v Švédsku, v pornoklube
Píše - dobre mi tu platia
Za to, čo mám aj tak rád.

Kaśka s Piotrkom sú v Kanade, Staszek si radí v Štátoch
Pawel si na Paríž zvykol
Gośka s Przemkom ledva viažu koniec s koncom
v máji bude tretí hladný krk
darmo sa sťažujú úradom,
že by tiež chceli na západ

Zato Magda je v Madride
a vydáva sa za Španiela,
Maciek v decembri prišiel o život,
keď chodili po bytoch,
Janusz, ten, čo budil závisť, že ho každá vlna nesie,
je chirurgom, lieči ľudí,
ale brat sa mu obesil.

Marek sedí za odmietnutie (rozkazu),
lebo nestrieľal na Michala A ja píšem ich príbehy
A to už je celá trieda.
Ešte Filip, fyzik v Moskve-
dnes zbiera rôzne ocenenia,
chodí, kedy chce do Poľska,
prijal ho aj premiér...

Našiel som celú triedu -
na vyhnanstve, v kraji, v hrobe,
ale niečo sa zmenilo, Každý si svoj život zbiera
Našiel som celú triedu
vyrastenú a dospelú
Rozškrabal som našu mladosť,
ale nebolelo príliš...

Už nie chlapci, ale muži
Už ženy - nie dievčatá
Mladosť sa rýchlo zajazví,
nikto nie je za to vinný,
všetci sú zodpovední,
všetci majú v živote ciele,
Všetci sú viac-menej normálni,
ale to predsa neznamená veľa...

Sám neviem, čo sa mi zdá,
Aká z hviezd nado mnou svieti,
Keď pomedzi tými - necudzími - tvárami
hľadám stále tváre detí,
Prečo sa stále obzerám cez plece, aj keď nikto nevolá - kamarát!
že niekto si so mnou zahrá berka (u nás naháňačka)
alebo aspoň schovávačku...

Vlastné výhonky, vlastné listy,
zapúšťame - každý svoje
A korene - samozrejme
na vyhnanstve, v kraji, v hrobe,
dole, na boky, hore k slnku,
na stratenie, vpravo, vľavo...
kto si pamätá, že to je aj tak
jeden a ten istý strom...
(preklad je len taký "neliterárny", aby ste mali
predstavu, o co ide)

Pred pár dňami sme mali stretko zo základnej po dvanástich rokoch. Nemohla som prísť. Za posledný týždeň som často počúvala túto pesničku od J. Kaczmarskeho a rozmýšľala som, čo sa stalo s našou triedou... Prežili sme spolu kopec času a potom sme sa rozleteli na všetky strany. Našťastie, nikto do hrobu. Ale na vyhnanstvo (veľmi sa mi páči ten výraz od Jarka, pretože cudzina znie tak neosobne a v slove vyhnanstvo je skrytý príbeh - niečo nás vyhnalo von - potreba zárobku, životný partner, túžby...) , do rôznych kútov nášho kraja...
Po stretnutí som dostala od kamarátky "zoznam" ľudí, ktorí boli na stretku a ku každému z nich vetičku, ktorá obsahovala jeho životný príbeh... ako v piesni :

Katka, bola v Anglicku, ale doma je doma,
Eva, starala sa o dve deti, aby manžel mohol zarobiť na vysnívaný dom
Katka zablúdila do Írska, ale nie sama
Peťo a Zuzka sú tiež preč
Mirka, ktorá ma vždy ťahala dopredu, odišla, prišla, vyštudovala a našla zmysel života v rodine
Karol, vždy ho fascinovala uniforma, tak v nej zostal
Martin , desať rokov s priateľkou, darí sa mu, podniká
Jaro, o ktorom sme vždy pochybovali, či z neho niečo bude sa ukázal ako vynikajúci šofér
Paľo pritiahla Kórea, televízia a rádio
Števo sa dal na exotické jazyky a v armáde sa mu darí
Katka je šastná matka
aj druhý Števo sa zatúlal k armáde
Paľo a Peťo robia fasády, podnikajú
Hanka - na mužov šťastie nemá, dve deti, dvaja otcovia, snáď do tretice...
Peťo, čo stále chodil do školy 5 minút po zvonení, ostal pri futbale
Zuzka učí deti, akými sme boli aj my, v tých istých triedach, v ktorých sme sadávali
spolužiaci - teraz už mamy, otcovia, šéfovia a podriadení, samostatní, veľkí, viac makeupu, menej vlasov, vrásky pribudli, úsmevy ostali... čo sa stalo s našou triedou? Neopísala som všetkých. Bol by to veľmi dlhý článok.... Stretneme sa o tri roky...

Andante - tunning 2

Pamätáte si ma ešte takého maličkého?


Prešli necelé 3 mesiace a ja som poriadne podrástol.






...ale ešte stále spávam ako šteniatko... (veď mám len 4 mesiace)


moja nová hračka... rastú mi zúbky








Dá mi tu niekto jesť?






...budem si to musieť vziať sám...

hory v modrom