Oficiálne sa jeseň začala pred týždňom. Lístie žltne, aj keď neviem, či od jesene, alebo od sucha. Prešla som sa po ulici. V sandáloch. Začínam sa cítiť ako outsider. Čoraz viac ľudí už povyťahovalo teplejšie topánky a jesenné čižmy. Cez ruky prehodené plášte a svetre. No a čo, že vonku je 33 stupňov a nebo bez obláčika. Tradícia je svätá vec.
Oficjalnie jesień rozpoczęła się tydzień temu. Liście zafarbowało się na żółto, nie wiem, czy od jesieni, czy od suszy. Przespacerowałam po ulicy. W sandałkach. Zaczynam czuć się jak outsider. Coraz więcej ludzi powyciągało cieplejsze buty i jesienne kozaki. Przez ramiona przerzucone płaszcze i swetry. No i co, że jest 33 stopni i niebo bez chmurki. Tradycja - rzecz święta.
môj blog o tom, čo sa deje okolo mňa a vo mne, o mojom živote "v exile" a o tom, čo vidím cez objektív fotoaparátu :)
3 comments:
Och, jemine, o tom by som tiež vedela rozprávať... Asi sú všade ľudia v podstate rovnakí. Aj tu sa ľudia zvyčajne obliekajú
po a) podľa kalendára (nie podľa počasia vonku)
po b) podľa módy.
Napríklad: je júl, a teda leto, takže poďho slnečné okuliare na nos, tričko a krátku sukňu, aj keď je slnko zubaté a fúka studený štipľavý vietor, že ešte zvažujem dať si nejaký svetrík pod bundu. Tu sa leto klasifikuje teplotou nad 15 stupňov; ak dosiahne teplotu 20 a viac, sú to už tropické horúčavy. (Aj také tu občas máme. Toho roku vyšli na pár týždňov v máji a začiatkom júna. Ale inak je tu v lete príjemne teplo, nie horúco.) Najlepšie sú tie slnečné okuliare. Dobreže ich nenosia aj v noci.
Čo sa týka módy tak napríklad: medzi mládežou je cool nosiť všade tepláky (niektoré sa podozrivo podobajú na pyžamo), k tomu normálka tričko a ľahkú bundu, a také im vydrží celý rok, či je vonku 20 alebo 0 stupňov. Alebo cool krátke tričko na ramienka a minisukňa a lodičky. Bolo by to v pohode, keby nebol január a vonku nula stupňov. Nohy modré od zimy, cez ramená prehodený ľahký svetrík, aby sa nepovedalo... (samozrejme, je to extrém rozšírený hlavne medzi teenagerkami, ale zďaleka nie taký ojedinelý, ako by sa mohlo zdať). Občas mám pocit, že si Íri myslia, keďže tu nemávajú tuhé zimy, že žijú vlastne v teplých krajoch, a tak sa aj obliekajú. Najhoršie je, keď vidím malé deti v kočíku s nezakrytými hlavami (aj v zime!!!), a v lete mnohokrát aj s bosými nohami v počasí, kedy by ste si vy sandále neobuli...
Mna tiez dobija, ako sa niektori spravaju k detom. Minule nasa kamaratka priniesla dvojtyzdnove babo vecer o jedenastej na terasu, kde bol kopec ludi, vsetci boli hlucni, vacsina fajcila a pila... a ona si veselo sedela a natahovala maleho Jana a cudovala sa, preco place. Navyse, vecer uz bolo trochu chladnejsie, bez ciapky, prikryty len takou plachtickou... Normalne ma to vytacalo.
Hrozné..:-(( Napadajú mi dve možnosti: ľahkovážnosť a nezodpovednosť, alebo dokazovanie si teórie - mne decko v "užívaní si života" prekážať nebude...
Post a Comment