Stále verím...

Stále verím, že existujú ľudia, pre ktorých sú tóny dôležitejšie než peniaze, nové šaty a autá...

Keď mamy a deti plačú

Včera som sa rozprávala s kamarátkou Monikou, aké to je, keď sa vymenia úlohy, keď deti odchádzajú, napríklad po sviatkoch naspäť do svojich životov, často vzdialených tisíce kilometrov a mamy stoja na perónoch a pozerajú na vlak očami smutnými ako štvormesačné šteniatka, keď ich niekto priviaže o elektrický stĺp na ulici a odchádza. Ako to pripomína, keď nás mamy nechávali v škôlke, urevaných, nešťastných

a neistých, či sa vrátia. Stále sa vracali. Ale aj tak sme revali kvôli tej obrovskej, hoci len niekoľkohodinovej strate.A teraz to zrazu my odchádzame a ony sa pýtajú "Kedy znovu prídeš?" tíško rešpektujúc náš osud, náš život, naše rozhodnutia. A deti sa cítia ako mamy a mamy sa cítia ako deti. Dnes napísala ako odkaz na facebooku moja kamarátka Marcelka, ktorá býva tu v Barcelone, neďaleko mňa: "Byt mamou je krasne... ...vcera ked som si odplakala rozlucku s nasimi mi Tania vravi "Mamá, preco si plakala?" a ja jej na to "som smutna, ze teraz dlho neuvidim babku, dedka a Rudka..." a ona mi na to "Mamá ja budem s Tebou, dobre?"....moja mala blska :)" a tak ma napadlo, ako to musí bolieť, keď si mamou a zároveň dieťaťom súčasne. Keď je všetká tá bolesť vynásobená dvomi a zároveň vydelená dvomi vďaka takej malej Tanii. Matematicky to vychádza na to isté, ale v živote taká matematika neplatí...

Mami, ja ťa chápem. Viem, že to bolí. Aj mňa. Ale život nám vyvádza také husárske kúsky, aby sme sa mohli potom tešiť dvojnásobne. Neboj, vždy sa budem vracať...

Domček 3

Ferdinand Cheval bol francúzskym poštárom, ktorý 33 rokov svojho života venoval postaveniu

Ideálneho paláca - Le Palais Idéal. Každý deň počas svojej poštárskej obchôdzky zbieral kamene

a potom v noci staval svoj zámok.

A tu je výsledok:

obrázky sú z internetu

Bájka o hadovi a slonovi...

Nenažraní a chamtiví nie vždy končia dobre...

Uwielbiam ludzi...

Uwielbiam ludzi, którzy oddają cios do pleców, najlepiej publicznie, ale kiedy z nimi rozmawiacie 5 dni wcześniej, to nie mają odwagi powiedzieć wam to prosto w oczy. Bo mail przecież bezpieczniejszy i można kłamać bez konfrontacji.

Uwielbiam ludzi, ktorzy wami pozamiatają wszystkie kąty, wszędzie głosząc, jakimi są profesjonalistami i jak

wy wszystko chrzanicie, ale nie przyznają, że przez własną chciwość to raczej oni przeoczyli ważne rzeczy. Właśnie - im się jest bardziej profesjonalem, tym mniej się to rozgłasza na siłe, nie? Dobre chwali się samo... Zawsze największymi mistrzami na katedrach są doktoranci, profesorowie nie potrzebują grać pod publikę...

 Uwielbiam ludzi, ktorzy zaczynają korespondencję  "zawodowa refleksja i nic osobistego" i  napiszą pod to sterte kłamstw i nie potwierdzonych informacji, za które nie musiałby się wstydzić najbardziej bulwarny dziennik.

Uwielbiam ludzi, którzy podkreślają twoje błędy jak "brak komunikacji" i potem je 4 miesiące prosisz o informację, której w końcu i tak nie udzielą.

Uwielbiam ludzi, którzy gadają o wspólnym dobru i potem sobie za to dobro chcą wepchnąć do własnej kieszeni 1500 euro...

Traja Králi (Tres Reis)

Na Troch Kráľov, ako sa patrí, zozbierali sme sa v takejto zostave už o siedmej ráno, poobliekali, pomaľovali a hor sa do sveta. Navštívili sme nemocnicu, choré a predčasne narodené detičky a ich rodičov, dokonca       aj pohotovosť :), dom sociálnej pomoci a domovy dôchodcov. Rozdávali sme darčeky, ale hlavne nádej         a radosť. Niečo úžasné.  V domove sociálnej pomoci sme stretli pána, ktorý povedal, že on sa už neusmieva, pretože už na tomto svete nemá žiaden dôvod na úsmev. Tak sme s ním tam tvrdohlavo sedeli a kecali  

asi desať minút, kým sa nakoniec predsa len nezasmial... Bola tam pani, ktorá bola vo veľmi  hlbokom spánku, ošetrovateľky povedali, že sa preberá už len zriedka. Napriek tomu, náš čierny kráľ k nej prišiel, položil jej ruku na hlavu a želal jej nádej a radosť...žena sa na chvíľu prebrala - mali ste vidieť ten úžas

v jej očiach! A pre takéto chvíle sa oplatí vstať aj o piatej ráno :)

Naší králi :)

Ale mu to pristane, však?

Malí pomocníci sa hrabú v cukríkoch

v domove dôchodcov

v nemocnici