Schovávačka

Jedného dňa sa na jednom mieste na zemi stretli všetky ľudské pocity a vlastnosti. Keď Nuda tretíkrát dlho zívla, Bláznovstvo navrhlo: „Poďme sa zahrať na skrývačku!“ Intriga nadvihla obočie: „Skrývačka? Čo to je za hru?“ a Bláznovstvo vysvetlilo, že jeden z nich, napríklad ono, zatvára oči a počíta do milióna a ostatné sa zatiaľ schovajú. Ten, koho nájdu ako posledného, bude počítať nabudúce a tak ďalej. Entuziazmus začal tancovať s Eufóriou, Radosť tak skákala, až presvedčila Pochybnosť a len Apatia, ktorú nikdy nič nezaujímalo, odmietla zúčastniť sa. Pravda sa rozhodla neschovať sa, lebo ju koniec koncov aj tak vždy nájdu. Hrdosť povedala, že je to úplne idiotská hra (ju nič, okrem seba nezaujímalo), Zbabelosť nechcela príliš riskovať. – „Raz, dva...“ – začalo rátať Bláznovstvo. Prvá sa schovala Lenivosť, ukryla sa za najbližším kameňom na ceste. Viera sa vzniesla do neba a Závisť sa schovala v tieni Triumfu , ktorý sa chcel vlastnými silami dostať na vrchol najvyššieho stromu. Šľachetnosť sa veľmi dlho nemohla skryť, lebo každé miesto, ktoré našla, sa jej zdalo ideálne pre niektorého jej priateľa. Krištáľovo čisté jazero? Pre Krásu. Špára v strome? Pre Strach. Závan vetra? Pre Slobodu. A tak sa Šľachetnosť zamaskovala v lúči slnka. Egoizmus si našiel teplé a útulné miestečko. Klamstvo sa skrylo v hlbinách oceánu (v skutočnosti sa skrylo v dúhe) a Vzrušenie a Túžba sa ukryli v sopke. Krátka Pamäť...hmmm...už si nepamätám, kde sa schovala, ale to nie je dôležité. Keď Bláznovstvo skončilo rátať do deväťstotisíc deväťsto deväťdesiat deväť, Láska ešte vždy hľadala miesto, kde by sa mohla schovať, ale všetky miesta, o ktorých myslela, boli už obsadené. Ako sa tak rozhliadala, uvidela ružový krík a rozhodla sa ukryť pomedzi jeho kvetmi. „Milión“ – dopočítalo Bláznovstvo a začalo hľadať. Prvú, samozrejme, našlo Lenivosť. Potom počulo, ako Viera diskutuje s Bohom a to, kde je Vzrušenie a Túžba sa dozvedelo podľa toho, ako sa chvela sopka. . Potom Bláznovstvo zbadalo Závisť a domyslelo si, kde sa skrýva Triumf. Egoizmus nebolo potrebné hľadať, lebo sa ukázalo, že miesto, kde sa schoval je úľ a včely vyhnali nepozvaného hosťa samé. Nerozhodnosť sedela na križovatke a nevedela sa rozhodnúť, ktorou cestou ísť. A tak Bláznovstvo všetkých našlo. Talent sedel v sviežej tráve, Smútok v tmavej jaskyni. Klamstvo v dúhe (ale v skutočnosti sa schovalo predsa len na dne oceánu). Len Lásku nemohlo Bláznovstvo nájsť. Hľadalo za každým stromom, v každom prameni, na vrchole každej hory a nakoniec sa rozhodlo nazrieť do ružového kríka. Keď sa predieralo halúzkami, odrazu počulo krik. Ostré tŕne poranili Láske oči. Bláznovstvo nevedelo, čo robiť, začalo sa ospravedlňovať, plakalo, prosilo o odpustenie a aby zmazalo svoju vinu, sľúbilo Láske, že ju bude viesť. A tak odvtedy, ako sa na zemi prvýkrát hralo na schovávačku... Láska je slepá a Bláznovstvo ju vedie za ruku...