Sunday, July 13, 2008

Proste a dostanete, poupratujte a nájdete


Stáva sa aj najlepším, že občas niečo stratia. Ale na to, aby človek stratil toľko vecí počas jedného týždňa, na to už treba špeciálny talent. Alebo únavu. Myslela som si, ze všetko perfektne zvládam. Začalo to nenápadne. Pomiešali sa mi noty a nemohla som nájsť tie, ktoré som akurát potrebovala. Nič si z takých vecí nerobím. Ak učíte na plný úväzok na základnej škole hudobnú, do toho vediete päť speváckych zborov, v jednom spievate a diaľkovo študujete, malý chaos v notách je na dennom poriadku. Ale toto malo byť ticho pred búrkou, ktorá sa rozpútala v nasledujúcich dňoch. Šialený týždeň. A plný smoly. V pondelok som chcela na večeru vyprážaný syr. Skončila som s rukou obarenou vriacim olejom, zničenými novými nohavicami a tričkom Nike. Prešla ma chuť. V utorok som mala na pláne kúpiť od kamaráta starší počítač. Šetrila som naň od septembra. Šla som na hotové – a v obálke, kam som odkladala peniaze – prázdno. Ani srnka netuší, kam som ich tak dobre skryla. V práci som stratila kľúč od triedy. Hľadala ho spolu so mnou celá 6.D. Mimoriadne sa tešili z náhleho voľna. Nasiel sa v zásuvke, ktorú nikdy nepoužívam. Ako sa tam dostal, to už nepamätám. Stratila som topánky (nosila som ich ako prezúvky v škole). Postupne, ako som všetko hľadala v svojej malej izbe, vznikal čoraz väčší chaos. Veci som vykladala z poličiek, prehrabávala – a nechávala tak, utekajúc hľadat inde. Vo štvrtok som sa zorientovala, ze nemám skladbu, ktorú som chcela začať učiť zbor. Súťažnú skladbu. Ja som vlastnila originál. Kópie som nestihla urobiť... ojoj. Medzitým, čo som prehrabávala skrine v práci, stratila som 4.C. No dobre, nie tak úplne stratila, utiekli mi domov. V tomto smere sú veľmi zdolní, keď sa učiteľ nezjaví do 45 sekúnd po zvonení (čo sa v mojom prípade nestalo, lebo som sa hrabala v skrini), berú to ako jasný signál. To bola posledná kvapka do môjho kalicha trpezlivosti (a určite aj posledná kvapka do kalicha trpezlivosti svätého Antonka, ktorého som, ako ma naučila moja babka, už od pondelka drankala, aby mi pomohol nájsť stratené veci). Chtiac-nechtiac, namiesto dvoch hodín strávených v škole za klavírom som sa pustila do generálneho upratovania. Noty sa našli v skriptách (večerná skúška zachránená). MP3 player na dne kabelky. 4.C bezpečne u rodičov. Peniaze sa nenasli... nie všetko končí ako v telenovele. Topánky tiež nie, musela som ich zabudnúť na nejakom neznámom mieste. Ale keď niečo usilovne hľadáte, občas sa stane, že nájdete ešte niečo lepšie, krajšie, dôležitejšie. Pri tom veľkom upratovaní som si uvedomila, že podobne je to s mojou dušou. Tiež ju treba občas očistiť. Nezavaľovať zbytočnosťami. Mať poriadok v dôležitých veciach, v názoroch, v postojoch, v zásadách, v hodnotách. Aby vždy, keď ich potrebujem použiť v mojom reálnom ubehanom živote, boli pevne na svojom mieste, kde ich nájdem. Aby som v krízových situáciach, keď sa odo mňa žiada, aby som konkrétne a jasne vyjadrila svoj názor, nemusela chaosiť v duši. Každý z nás má svoj spôsob na čistenie v duši, sami ho najlepšie poznáme. Tak hor sa do veľkého upratovania.

1 comment:

Anonymous said...

Toto este nema koment? Mozno ho nepotrebuje. Su veci, ktore sa zbytocnymi komentarmi pokazia... Ja len ze som v akejsi upratovacej faze uz niekolko dni a tak trosku z nostalgie navazujem taketo internetove kontaktne vlakno spolupatricnosti...

LM