Stáva sa aj najlepším, že občas niečo stratia. Ale na to, aby človek stratil toľko vecí počas jedného týždňa, na to už treba špeciálny talent. Alebo únavu. Myslela som si, ze všetko perfektne zvládam. Začalo to nenápadne. Pomiešali sa mi noty a nemohla som nájsť tie, ktoré som akurát potrebovala. Nič si z takých vecí nerobím. Ak učíte na plný úväzok na základnej škole hudobnú, do toho vediete päť speváckych zborov, v jednom spievate a diaľkovo študujete, malý chaos v notách je na dennom poriadku. Ale toto malo byť ticho pred búrkou, ktorá sa rozpútala v nasledujúcich dňoch. Šialený týždeň. A plný smoly. V pondelok som chcela na večeru vyprážaný syr. Skončila som s rukou obarenou vriacim olejom, zničenými novými nohavicami a tričkom Nike. Prešla ma chuť. V utorok som mala na pláne kúpiť od kamaráta starší počítač. Šetrila som naň od septembra. Šla som na hotové – a v obálke, kam som odkladala peniaze – prázdno. Ani srnka netuší, kam som ich tak dobre skryla. V práci som stratila kľúč od triedy. Hľadala ho spolu so mnou celá 6.D. Mimoriadne sa tešili z náhleho voľna. Nasiel sa v zásuvke, ktorú nikdy nepoužívam. Ako sa tam dostal, to už nepamätám. Stratila som topánky (nosila som ich ako prezúvky v škole). Postupne, ako som všetko hľadala v svojej malej izbe, vznikal čoraz väčší chaos. Veci som vykladala z poličiek, prehrabávala – a nechávala tak, utekajúc hľadat inde. Vo štvrtok som sa zorientovala, ze nemám skladbu, ktorú som chcela začať učiť zbor. Súťažnú skladbu. Ja som vlastnila originál. Kópie som nestihla urobiť... ojoj. Medzitým, čo som prehrabávala skrine v práci, stratila som
Sunday, July 13, 2008
Proste a dostanete, poupratujte a nájdete
Subscribe to:
Post Comments (Atom)
1 comment:
Toto este nema koment? Mozno ho nepotrebuje. Su veci, ktore sa zbytocnymi komentarmi pokazia... Ja len ze som v akejsi upratovacej faze uz niekolko dni a tak trosku z nostalgie navazujem taketo internetove kontaktne vlakno spolupatricnosti...
LM
Post a Comment