Koleda pre tých, ktorí nám budú chýbať

Táto koleda je pre všetkých, ktorým bude niekto pri štedrovečernom stole chýbať.
Pre Vlastičku,  pre mamku Szymka a vlastne pre nás všetkých.
Je o Lucke, ktorá rozdáva svetlo, aj keď ju nemôžeme vidieť, o Šimonkovi, ktorý si už so mnou nezahrá Carcassonne a ktorý bol mojim najlepším jedenásťročným súperom , o Terezke, ktorá sa stala anjelikom skôr, než sa stihla prvýkrát nadýchnuť. Je o mojej babke, je o tých, ktorých miesta pri stole sú prázdne...

A nadzieja znów wstąpi w nas
Nieobecnych pojawią się cienie
Uwierzymy kolejny raz
W jeszcze jedno Boże Narodzenie

A nádej znovu príde k nám

Neprítomných objavia sa tiene

Uveríme znovu

v ešte jedno Božie narodenie

I choć przygasł świąteczny gwar

Bo zabrakło znów czyjegoś głosu

Przyjdź tu do nas i z nami trwaj
Wbrew tak zwanej ironii losu
A hoci pritíchlo sviatočné štebotanie

lebo chýba niečí hlas,

príď k nám a ostaň s nami,

aj napriek takzvanej irónii osudu.

Daj nam wiarę, że to ma sens

Że nie trzeba żałować przyjaciół 
Że gdziekolwiek są dobrze im jest
Bo są z nami choć w innej postaci

Daj nám vieru, že to má zmysel,

 že netreba ľutovať priateľov,

 že kdekoľvek sú, dobre im je,

 lebo sú s nami v inej podobe.

I przekonaj, że tak ma być
Że po glosach tych wciąż drży powietrze
Że odeszli po to by żyć
I tym razem będą żyć wiecznie

A presvedč, že tak to má byť,

že ich hlasmi sa ešte vždy chveje vzduch

že odišli, aby mohli žiť,

a tentokrát budú žiť večne.

Przyjdź na świat, by wyrównać rachunki strat 
Żeby zająć wśród nas puste miejsce przy stole
Jeszcze raz pozwól cieszyć się dzieckiem w nas
I zapomnieć, że są puste miejsca przy stole 

Príď na svet, vyrovnať účty strát,

aby si prijal medzi nami prázdne miesto pri stole.

Ešte raz dovoľ tešiť sa dieťaťu v nás,

a zabudnúť, že sú prázdne miesta pri stole