Chránená úprimnosť

Pred pár dňami sa rozpútala horlivá diskusia na môj rok starý satirický článoček "Šuňava vážne - nevážne" . Niekto milý si to všimol a začal búrlivo obhajovať všetko, čo som v článku spomínala. (zjavne nebolo celkom pochopené slovo "nevážne" v nadpise a niekto to zobral príliš osobne) Beriem. Kritika je potrebná a keby som sa jej bála, tak nedávam články na blog - vystavujúc ich prajníkom aj neprajníkom. Po niekoľkých anonymných reakciách (nejaký Michal a nejaká dáma) som poprosila diskutujúcich, aby sa pod svoje príspevky podpísali, aby bolo jasné, s kým vlastne hovorím. Od tej chvíle ticho. Sme úprimní, ale len keď sme chránení anonymitou. Ak sa treba postaviť za svoje názory a predstaviť vlastným menom, radšej čušíme. Konštruktívnu kritiku potrebujem, aby som sa mohla zlepšovať, ale za takúto ďakujem. Pripomína mi to anonymné donášanie za čias komunizmu. Ak si za svojimi názormi nechcete stáť, zrejme nemajú až takú hodnotu, akú by ste im chceli pripísať.