G. Faure - Requiem

Gabriel Fauré - Requiem
COR MONTSERRAT
Sopran: Nuria Checa
Bariton: Francesc Torras
Organ: Joan Casals
Dirigent: Lucia Beresova
v Collbato, 10.4.2011

Najprv skuska a zistenie, ze na tych spojenych stolikoch sa v topankach s opatkami neda stat...

zaciatok koncertu- predstavenie ucinkujucich
samotny koncert

no a koniec :)

Baixant de la font del gat

Cor de Veus Mixtes del Conservatori de Terrassa, Petit Palau de la Musica Catalana - Barcelona, 14.2.2011 :). Trosku netradicne.

Vianocne koncerty

Tohto roku ich bolo sedem, z niektorych mam fotky, z niektorych nie. Skoda, ze na fotkach nepocut zvuk. Ale aj tak :) Dnes Cor Cantarelus a Estudi XX Cor.

Dirigentské C'est la vie 2

A máme za sebou prvý koncert so zborom Montserrat. Žiaden obrovský koncert, len spievanie počas svätej omše na sviatok sv. Cecílie, patrónky hudobníkov, ale pre mňa jeden z najdôležitejších. Po mesiaci skúšok to bol náš prvý spoločný koncert. S novým zborom je to ako s novým koňom. Môžeš sa mu prihovárať, hladkať, kŕmiť, ale až keď na neho vysadneš, zistíš, na čom vlastne si. Úprimne priznám, bola som vystresovaná. Spievali sme omšu Gounoda, jednu skladbu Mikuláša Moyzesa (na Slovensko nezabúdame) a jednu skladbu Archangelského v staroslovienčine (a čo, keď ja môžem po katalánsky, oni tiež môžu). Bola som naozaj zvedavá, ako to ustojíme, či sa nerozsype, aké to bude. Kostol bol plný ľudí, celebroval biskup... Zdvihla som ruky, nadýchla som sa a so mnou celý zbor a ... ten kôň nás krásne a bezpečne zaniesol do náručia hudby. V tom momente sa medzi nami utvorilo to zvláštne puto zbor-dirigent, puto plné dôvery a bezpečia, bez ktorého sa to robiť nedá, bez ktorého nikam nedôjdete. Puto, v ktorom dirigent vie, že jeho ľudia mu dali do rúk v danej chvíli celú dôveru, do dispozície svoje hlasy, telá a mysle, aby ich bezpečne a všetkých spolu priviedol do cieľa. Puto, v ktorom zbor vie, že dirigent im dáva celú svoju sústredenosť, všetky myšlienky, svoje ruky, srdce a hlavu, aby ich bezpečne previedol cez všetky nebezpečné miesta, kde sa cítia neisto až do cieľa, ktorým je hudba. Dirigent bez zboru je len taký človiečik, čo kýve rukami. Taká bábka. Môže kývať nádherne, ale je to nanič. Zbor bez dirigenta je skupina ľudí so stovkami nápadov, ako dôjsť do cieľa, ale bez sprievodcu, ktorý ten cieľ vidí tam dôjdu len ťažko. Spolu prenášame hory a ľudí prenášame do iných svetov. Do svetov, kde na chvíľu zabudnú na problémy, na bolesť, na chlad.
A preto to milujem.

Dirigentské C'est la vie

V poslednom čase veľmi často rozmýšľam o mojom povolaní. Nedá sa povedať, že som si ho svedome vybrala, skôr si ono vybralo mňa. Ani presne neviem, kedy to všetko začalo, kedy som pocítila, že najprirodzenejšou formou sebavyjadrenia je pre mňa dirigovanie a najlepším hudobným nástrojom spevácky zbor. S Effathou, prvýn pokusným králikom a zároveň najmilovanejším dieťaťom som strávila takmer desať rokov a boli to úžasné roky. V podstate som sa na tomto zbore učila, čo to znamená byť dirigent a doteraz žasnem a som neskutočne vďačná, že mi to dovolili. Potom Miešaný zbor v Šuňave. Iuventus Paedagogica a Nostro Canto z Prešovskej univerzity, kde som väčšinu času spievala, ale mala som aj tú česť stáť pred nimi ako dirigentka. Minizborík v Prešove. Chor Kameralny Mińskiego Towarzystwa Muzycznego v Mińsku Mazowieckim. Miešaný zbor Non Serio. Detský zbor Szkoly podstawowej nr.5 w Minsku. Detský zbor Szkoly podstawowej w Wielgolesie. Vokalna skupina Gimnazjum w Debem Wielkim. Detský zbor Staccato z Mrozow. Mužský spevácky zbor AMLO. Spevácka skupina dôchodcov z Mrozow. Cor Estudi XX de Terrassa. Detský spevácky zbor La Clau de Sol z Matadepera. A teraz aj Cor Montserrat z Terrassy. Až sa mi nechce veriť, že som si s nimi odspievala a oddirigovala takmer 14 rokov. Každý z nich bol výzvou prekročiť vlastné hranice. U niektorých som to pociťovala silnejšie, u niektorých slabšie. Až na ten posledný, miešaný spevácky zbor Montserrat. Ani v najsmelších snoch som nesnívala o tom, že by mi mohli ponúknuť miesto dirigenta. Tento zbor má 44 ročnú tradíciu, výsledky, o ktorých bola napísana dvestostranová kniha a meno, pred ktorým sa otvárajú všetky hudobné dvere v okruhu niekoľko stoviek kilometrov. A oni sa ma opýtali. Mňa, ešte stále dirigentské šteniatko, ktoré sa ešte toľko musí naučiť. Ten zbor počas svojej histórie nikdy nemal žiadnu ženu-dirigentku. Ani cudzinca. Ani nikoho pod vekovou hranicou 40 rokov. Ani nikoho, bez titulu profesor. Mala som strach. A ťažila ma predstava tej zodpovednosti. A strašilo ma, že sa mám postaviť pred ľudí, ktorí v tom zbore spievajú dlhšie, ako ja chodím po svete. Analyzovala som, mala som zlé sny, myslela. Ale sú v živote chvíle, keď musíte prekročiť vlastný tieň a nik z vášho okolia vám nemôže poradiť - musíš urobiť to a to. To je vaša zodpovednosť a váš život, ktorý vám dáva šance. Prijala som. Teraz, keď pred nimi stojím, cítim úžasnú pokoru pred hudbou, ktorú spolu tvoríme, obrovský rešpekt pred prácou, ktorí títo ľudia spolu za 44 rokov vykonali a nevýslovnú vďaku, že mi dovolili byť ich dirigentom. A ďakujem Bohu, že môžem robiť to, čo tak veľmi milujem. A ešte mi za to platia!

Moji milí susedia

Moji milí susedia z dolného bytu. Pred dvoma týždňami sa vám narodilo bábätko a ja vám srdečne gratulujem. Je to veľká zmena vo vašom a aj v jeho živote, doteraz strávenom v teple a tichu bruška. Chcela by som vám povedať, že chápem, že niektoré bábätká sa na tú zmenu adaptujú horšie a je normálne, že plačú. Aj to vaše zrejme medzi ne patrí, kvíli noc - deň - noc. Je to jeho jediný spôsob, ako dať najavo, že sa mu niečo nepáči. Čo keby ste to skúsili zobrať na vedomie? Ja síce nemám veľké skúsenosti s deťmi, ale aj tak sa mi nezdá celkom logické, že neustále návštevy sa vám striedajú vo dverách, často s malými deťmi, často sú hlučné, často fajčiace, takmer denne do noci. To bábo by si možno len chcelo trošku pospať. A nie byť naťahované všetkými (vrátane tých detí) ako také mačiatko. Áno, ja viem, je to prvé dieťa a chcete sa ním pochváliť a nová mamička sa doma možno tiež cíti opustená. Viem, že susedia z horného bytu tiež mali mnoho návštev a hluku, ale im bábo neplakalo! Zrejme malo iný charakter, iné potreby. Nemôžem vám hovoriť, ako vychovávať dieťa, žiadne ešte nemám. Ale skúste ho trošku počúvať. Ja ho počujem stále, keď som doma a aj cez tie steny, o štvrtej ráno, keď kvôli jeho plaču nemôžem spať, sa mi zdá, že plače o trošíčku svätého pokoja. Skúste to aspoň jeden deň. Všetci vám budeme vďační, myslím, že s vašim bábätkom na čele.

In Terra Pax - Francúzsko 2010

Ako ste si určite všimli, v Poľsku sme tvrdo cvičili. A čo sme sa naučili, ukázali sme na koncertoch vo Francúzsku, v blízkosti mesta Saint Etienne.

Spievali sme najznámejšie operové zbory s orchestrom opery v Saint Etienne

A po koncerte sme od radosti lozili po sebe :)

Čo dodať - lepšie raz zažiť, než stokrát počuť, takže príďte na In Terra Pax 2011!

In Terra Pax - Poland

Ako ste si určite všimli, nejaký čas som tu nebola. Užívala som si hudbu v Poľsku, na medzinárodnej zborovej akadémii In Terra Pax, spolu s mojou kamarátkou Agnieszkou z podiplomovky a dvomi inými Slovákmi - Monikou a Radom. Foťák som so sebou nemala, fotky robila Monika a Bernard z Francúzska.
Bývali sme v peknom novom hoteli blízko pláže, ale veľmi sme si ju neužili, práca bola naozaj dosť intenzívna, cez deň sme sedeli na skúškach, večer na koncertoch (a na niektorých veru aj stáli)

Chlpáč si to na pláži užíval, nie ako my:)

nás čakala takáto sála a noty a noty a noty...

Každý deň to vyzeralo približne rovnako

A potom, keď sme už takmer všetko vedeli, začali sme žehliť koncertné oblečenie

Pred generálkou ešte klasická diskusia v štýle "ja by som to zadirigovala takto"

Generálka a náš najmilovanejší profesor Benedykt Błoński (a jeho "zdziw się!)

Chariymatický Jib Bertrand

A po koncerte preyentácie skupín a zábava. Škoda, že nemôžem dať fotky prezentácií iných skupín, ale nechcem ich publikovať bez ich vedomia, takže spýtam sa ich a prípadne opublikujem nabudúce. No dobre, maličká ukážka - Jacek a Bartek: Mele

Dávam aspoň slovenskú skupinku, ktorá napriek tomu, že bola maličká, nedala sa zahanbiť a rozkrútila poriadnu zábavu :)
Po nádherne zaspievanej piesni (Radko) Keby som bol vtáčkom sme preskočili na rezkú nôtu, aby sme všetkým Poliakom, Nemcom, Francúzom a iným ukázali, že sme nielen romantickí a hlbokí, ale vieme aj krepčiť.

Samozrejme nasledoval fľaškový

A všetci si to chceli skúsiť. Zľava Kurt (Nemecko), Remi (Franc.), Grzegorz (Poľsko) a Radko

A potom sme už s Agnieszkou nezapreli bojového ducha, ktorý nás na podiplomovke dva roky držal na neoficiálnom tróne kráľovien internátnych zábav a roztočili sme to.

Nie každý je stvorený na tancovanie fľaškového...

A na druhý deň v kostole...



Celá naša banda

A ešte pár pohľadov na záver - najdlhšie mólo v Európe (Miedzyzdroje)

A niekoľko zborov, ktoré spievali súťažne. Teším sa, že zbory sa pomaly prestávajú obliekať čierno-bielo :)






Pokračovanie - najlepšie árie a zbory z opier - Saint Etienne, Francúzsko!!!

Paella

Nasa prva paella... Co na to potrebujete:
krevetky, kalamara, cibulu, papriku, musle, olej, ryzu, safran.
Najprv pokrajame kalamara na kusky, alebo kruzky, ako kto chce, musle umyjeme a zatvorime do hrnca, bez vody a bez soli ich dame na maly ohen, pustia vlastnu stavu. Nakrajame cibulu, papriku, krevetkam ostrihame fuzy, nech nam to neostane medzi zubami, odvazime ryzu, asi 80 g na osobu. Safran rozrobime v pohariku horucej vody.

Na olivovom oleji najprv trosku osmazime krevetky, alebo nieco krevetkopodobne:

krevetky vyberieme a na tom istom oleji osmazime cibulu

Dodame kalamara, papriku, nejake korenie, ak mame chut a vsetko to prazime a prazime

Ked uz je kalamar makky, dodame ryzu, trosku poprazime, zalejeme to vsetko vodou a rozrobenym safranom. Nezakryvat, nemiesat vareskou, len obcas zamiesat celou panvicou.


Priebezne zalievame vodou, aby neprihorelo. Varime 20 minut. Par minut pred koncom dodame musle a zalejeme stavou, ktoru pustili. Varime este chvilocku a mozeme podavat.



Nakoniec pochvalime kucharky

Sant Jordi day, alebo ruzovo-knihovo

Nemozem povedat, ze mojimi  najoblubenejsimi  kvetmi su ruze, ale musim im priznat, ze su elegantne a krasne. V Katalansku je den Svateho Juraja (Sant Jordi) dnom ruzi a knih. Knih preto, lebo je to den, ked zomrel Cervantes. Ruze suvisia s legendou o svatom Jurajovi. Ten zabil draka, aby zachranil princeznu a z krvi draka vyrastla cervena ruza. Tento den je tu v podstate ako den sv. Valentina, mne sa dokonca paci este viac, pretoze na kazdom kroku si mozete kupit knihy - stare, nove. lacne, drahsie... a ruze. Su vsade, kazdy si nejaku nesie v ruke, na balkonoch povievaju katalanske vlajky a v cukrarnach lakaju specialne kolace - pastis de Sant Jordi a chlieb, v ktorom po rozrezani objavite katalansku vlajku :)

Specialny chlieb 

kolac

sladka ruzicka

moje ruzicky

Sant Jordi