Showing posts with label music. Show all posts
Showing posts with label music. Show all posts

Tuesday, September 6, 2011

Per musics...

20 regles d'or per tocar música en conjunt

1- Toqueu tots la mateixa obra.
2- Atura't després de cada signe de repetició i discuteix durant molta estona si s'ha de fer o no la repetició. Al públic li encantarà.
3- Si t'equivoques en una nota, mira furiosament a algun dels teus companys.
4- Quan t'acostis al passatge difícil, acosta't a la partitura. Generalment no es veuen bé les notes.
5- Afina amb molta cura abans de començar a tocar. Ai...xí podràs desafinar tota l'estona amb la consciència tranquil·la.
6- Pren-te temps per passar les pàgines.
7- Una nota correcta en un mal moment és una nota falsa.
8- No comptis mai els compassos d'espera..! Ja els compten els teus companys.
9- Si un passatge és difícil, frena. Si és fàcil, accelera. Tot s'arreglarà al final.
10- Si estàs completament perdut, fes parar a tothom i digues: "Em sembla que ens hauríem de posar d'acord"
11- Feliços els que no tenen l'oïda absoluta perquè d'ells és el regne de la música.
12- Si per una errada teva tot el conjunt ha d'aturar-se, explica amb detall perquè t'has equivocat. Segur que als teus companys els interessa moltíssim.
13- Una autèntica interpretació s'aconsegueix quan no queda ni una nota de l'original.
14- Les indicacions de matisos com fortes, pianos, lligadures i ornaments no s'han de tenir en compte. Només serveixen per a fer més bonica la partitura.
15- Quan sigui forte, accelera, quan sigui piano, toca més a poc a poc.
16- Procura tenir una bona marca de NPS (notes per segon). Així et guanyaràs la consideració dels incompetents.
17- Si tots s'equivoquen menys tu, segueix als que s'equivoquen.
18- Quan tots els altres deixin de tocar, no toquis les notes que encara et falten per acabar.
19- Quan una orquestra sona molt bé és gràcies al director, però si sona malament és perquè els músics són molt dolents.
20- Una nota falsa tocada amb timidesa és una nota falsa. Una nota falsa tocada amb autoritat és una interpretació.

Saturday, April 16, 2011

G. Faure - Requiem


Gabriel Fauré - Requiem
COR MONTSERRAT
Sopran: Nuria Checa
Bariton: Francesc Torras
Organ: Joan Casals
Dirigent: Lucia Beresova
v Collbato, 10.4.2011

Najprv skuska a zistenie, ze na tych spojenych stolikoch sa v topankach s opatkami neda stat...

zaciatok koncertu- predstavenie ucinkujucich
samotny koncert

no a koniec :)


Thursday, March 24, 2011

Baixant de la font del gat



Cor de Veus Mixtes del Conservatori de Terrassa, Petit Palau de la Musica Catalana - Barcelona, 14.2.2011 :). Trosku netradicne.

Wednesday, January 5, 2011

Vianocne koncerty





Tohto roku ich bolo sedem, z niektorych mam fotky, z niektorych nie. Skoda, ze na fotkach nepocut zvuk. Ale aj tak :) Dnes Cor Cantarelus a Estudi XX Cor.

Wednesday, December 1, 2010

Dirigentské C'est la vie 2

A máme za sebou prvý koncert so zborom Montserrat. Žiaden obrovský koncert, len spievanie počas svätej omše na sviatok sv. Cecílie, patrónky hudobníkov, ale pre mňa jeden z najdôležitejších. Po mesiaci skúšok to bol náš prvý spoločný koncert. S novým zborom je to ako s novým koňom. Môžeš sa mu prihovárať, hladkať, kŕmiť, ale až keď na neho vysadneš, zistíš, na čom vlastne si. Úprimne priznám, bola som vystresovaná. Spievali sme omšu Gounoda, jednu skladbu Mikuláša Moyzesa (na Slovensko nezabúdame) a jednu skladbu Archangelského v staroslovienčine (a čo, keď ja môžem po katalánsky, oni tiež môžu). Bola som naozaj zvedavá, ako to ustojíme, či sa nerozsype, aké to bude. Kostol bol plný ľudí, celebroval biskup... Zdvihla som ruky, nadýchla som sa a so mnou celý zbor a ... ten kôň nás krásne a bezpečne zaniesol do náručia hudby. V tom momente sa medzi nami utvorilo to zvláštne puto zbor-dirigent, puto plné dôvery a bezpečia, bez ktorého sa to robiť nedá, bez ktorého nikam nedôjdete. Puto, v ktorom dirigent vie, že jeho ľudia mu dali do rúk v danej chvíli celú dôveru, do dispozície svoje hlasy, telá a mysle, aby ich bezpečne a všetkých spolu priviedol do cieľa. Puto, v ktorom zbor vie, že dirigent im dáva celú svoju sústredenosť, všetky myšlienky, svoje ruky, srdce a hlavu, aby ich bezpečne previedol cez všetky nebezpečné miesta, kde sa cítia neisto až do cieľa, ktorým je hudba. Dirigent bez zboru je len taký človiečik, čo kýve rukami. Taká bábka. Môže kývať nádherne, ale je to nanič. Zbor bez dirigenta je skupina ľudí so stovkami nápadov, ako dôjsť do cieľa, ale bez sprievodcu, ktorý ten cieľ vidí tam dôjdu len ťažko. Spolu prenášame hory a ľudí prenášame do iných svetov. Do svetov, kde na chvíľu zabudnú na problémy, na bolesť, na chlad.
A preto to milujem.

Wednesday, October 27, 2010

Dirigentské C'est la vie


V poslednom čase veľmi často rozmýšľam o mojom povolaní. Nedá sa povedať, že som si ho svedome vybrala, skôr si ono vybralo mňa. Ani presne neviem, kedy to všetko začalo, kedy som pocítila, že najprirodzenejšou formou sebavyjadrenia je pre mňa dirigovanie a najlepším hudobným nástrojom spevácky zbor. S Effathou, prvýn pokusným králikom a zároveň najmilovanejším dieťaťom som strávila takmer desať rokov a boli to úžasné roky. V podstate som sa na tomto zbore učila, čo to znamená byť dirigent a doteraz žasnem a som neskutočne vďačná, že mi to dovolili. Potom Miešaný zbor v Šuňave. Iuventus Paedagogica a Nostro Canto z Prešovskej univerzity, kde som väčšinu času spievala, ale mala som aj tú česť stáť pred nimi ako dirigentka. Minizborík v Prešove. Chor Kameralny Mińskiego Towarzystwa Muzycznego v Mińsku Mazowieckim. Miešaný zbor Non Serio. Detský zbor Szkoly podstawowej nr.5 w Minsku. Detský zbor Szkoly podstawowej w Wielgolesie. Vokalna skupina Gimnazjum w Debem Wielkim. Detský zbor Staccato z Mrozow. Mužský spevácky zbor AMLO. Spevácka skupina dôchodcov z Mrozow. Cor Estudi XX de Terrassa. Detský spevácky zbor La Clau de Sol z Matadepera. A teraz aj Cor Montserrat z Terrassy. Až sa mi nechce veriť, že som si s nimi odspievala a oddirigovala takmer 14 rokov. Každý z nich bol výzvou prekročiť vlastné hranice. U niektorých som to pociťovala silnejšie, u niektorých slabšie. Až na ten posledný, miešaný spevácky zbor Montserrat. Ani v najsmelších snoch som nesnívala o tom, že by mi mohli ponúknuť miesto dirigenta. Tento zbor má 44 ročnú tradíciu, výsledky, o ktorých bola napísana dvestostranová kniha a meno, pred ktorým sa otvárajú všetky hudobné dvere v okruhu niekoľko stoviek kilometrov. A oni sa ma opýtali. Mňa, ešte stále dirigentské šteniatko, ktoré sa ešte toľko musí naučiť. Ten zbor počas svojej histórie nikdy nemal žiadnu ženu-dirigentku. Ani cudzinca. Ani nikoho pod vekovou hranicou 40 rokov. Ani nikoho, bez titulu profesor. Mala som strach. A ťažila ma predstava tej zodpovednosti. A strašilo ma, že sa mám postaviť pred ľudí, ktorí v tom zbore spievajú dlhšie, ako ja chodím po svete. Analyzovala som, mala som zlé sny, myslela. Ale sú v živote chvíle, keď musíte prekročiť vlastný tieň a nik z vášho okolia vám nemôže poradiť - musíš urobiť to a to. To je vaša zodpovednosť a váš život, ktorý vám dáva šance. Prijala som. Teraz, keď pred nimi stojím, cítim úžasnú pokoru pred hudbou, ktorú spolu tvoríme, obrovský rešpekt pred prácou, ktorí títo ľudia spolu za 44 rokov vykonali a nevýslovnú vďaku, že mi dovolili byť ich dirigentom. A ďakujem Bohu, že môžem robiť to, čo tak veľmi milujem. A ešte mi za to platia!

Tuesday, October 12, 2010

SATB


In any chorus, there are four voice parts: soprano, alto, tenor, and bass. Sometimes these are divided into first and second within each part, prompting endless jokes about first and second basses. There are also various other parts such as baritone, countertenor, contralto, mezzo soprano, etc., but these are mostly used by people who are either soloists, or belong to some excessively hotshot classical a cappella group (this applies especially to countertenors), or are trying to make excuses for not really fitting into any of the regular voice parts, so we will ignore them for now. Each voice part sings in a different range, and each one has a very different personality.

You may ask, "Why should singing different notes make people act differently?", and indeed this is a mysterious question and has not been adequately studied, especially since scientists who study musicians tend to be musicians themselves and have all the peculiar complexes that go with being tenors, french horn players, timpanists, or whatever. However, this is beside the point; the fact remains that the four voice parts can be easily distinguished, and I will now explain how.

THE SOPRANOS are the ones who sing the highest, and because of this they think they rule the world. They have longer hair, fancier jewelry, and swishier skirts than anyone else, and they consider themselves insulted if they are not allowed to go at least to a high F in every movement of any given piece. When they reach the high notes, they hold them for at least half again as long as the composer and/or conductor requires, and then complain that their throats are killing them and that the composer and conductor are sadists. Sopranos have varied attitudes toward the other sections of the chorus, though they consider all of them inferior. Altos are to sopranos rather like second violins to first violins - nice to harmonize with, but not really necessary. All sopranos have a secret feeling that the altos could drop out and the piece would sound essentially the same, and they don't understand why anybody would sing in that range in the first place - it's so boring. Tenors, on the other hand, can be very nice to have around; besides their flirtation possibilities (it is a well-known fact that sopranos never flirt with basses), sopranos like to sing duets with tenors because all the tenors are doing is working very hard to sing in a low-to-medium soprano range, while the sopranos are up there in the stratosphere showing off. To sopranos, basses are the scum of the earth - they sing too damn loud, are useless to tune to because they're down in that low, low range - and there has to be something wrong with anyone who sings in the F clef, anyway (although while they swoon while the Tenors sing, they still end up going home with the basses).

THE ALTOS are the salt of the earth - in their opinion, at least. Altos are unassuming people, who would wear jeans to concerts if they were allowed to. Altos are in a unique position in the chorus in that they are unable to complain about having to sing either very high or very low, and they know that all the other sections think their parts are pitifully easy. But the altos know otherwise. They know that while the sopranos are screeching away on a high A, they are being forced to sing elaborate passages full of sharps and flats and tricks of rhythm, and nobody is noticing because the sopranos are singing too loud (and the basses usually are, too). Altos get a deep, secret pleasure out of conspiring together to tune the sopranos flat. Altos have an innate distrust of tenors, because the tenors sing in almost the same range and think they sound better. They like the basses, and enjoy singing duets with them - the basses just sound like a rumble anyway, and it's the only time the altos can really be heard. Altos' other complaint is that there are always too many of them and so they never get to sing really loud.

THE TENORS are spoiled. That's all there is to it. For one thing, there are never enough of them, and choir directors would rather sell their souls than let a halfway decent tenor quit, while they're always ready to unload a few altos at half price. And then, for some reason, the few tenors there are are always really good - it's one of those annoying facts of life. So it's no wonder that tenors always get swollen heads - after all, who else can make sopranos swoon? The one thing that can make tenors insecure is the accusation (usually by the basses) that anyone singing that high couldn't possibly be a real man. In their usual perverse fashion, the tenors never acknowledge this, but just complain louder about the composer being a sadist and making them sing so damn high. Tenors have a love-hate relationship with the conductor, too, because the conductor is always telling them to sing louder because there are so few of them. No conductor in recorded history has ever asked for less tenor in a forte passage. Tenors feel threatened in some way by all the other sections - the sopranos because they can hit those incredibly high notes; the altos because they have no trouble singing the notes the tenors kill themselves for; and the basses because, although they can't sing anything above an E, they sing it loud enough to drown the tenors out. Of course, the tenors would rather die than admit any of this. It is a little-known fact that tenors move their eyebrows more than anyone else while singing.

THE BASSES sing the lowest of anybody. This basically explains everything. They are stolid, dependable people, and have more facial hair than anybody else. The basses feel perpetually unappreciated, but they have a deep conviction that they are actually the most important part (a view endorsed by musicologists, but certainly not by sopranos or tenors), despite the fact that they have the most boring part of anybody and often sing the same note (or in endless fifths) for an entire page. They compensate for this by singing as loudly as they can get away with - most basses are tuba players at heart. Basses are the only section that can regularly complain about how low their part is, and they make horrible faces when trying to hit very low notes. Basses are charitable people, but their charity does not extend so far as tenors, whom they consider effete poseurs. Basses hate tuning with the tenors more than almost anything else. Basses like altos - - except when they have duets and the altos get the good part. As for the sopranos, they are simply in an alternate universe which the basses don't understand at all. They can't imagine why anybody would ever want to sing that high and sound that bad when they make mistakes. When a bass makes a mistake, the other three parts will cover him, and he can continue on his merry way, knowing that sometime, somehow, he will end up at the root of the chord.

Wednesday, September 8, 2010

Ako udrzat dirigenta v pohode :)

JAK UDRŽOVAT DIRIGENTA V "POHODĚ"
Příručka pro orchestrální hráče Kdyby existovala nějaká základní příručka pro orchestrální hráče, měla by obsahovat pokyny nejen hudební, ale také návod, jak si udržet hráčskou hrdost před dirigentem. Tato příručka je určená mladším hráčům, jejichž schopnosti vydráždit dirigenta až k nepříčetnosti ještě nejsou patřičně rozvinuté.
1. Nikdy nebuď spokojený s áčkem. Když se budeš přiměřeně rozčilovat nad tím, že je buď příliš nízké nebo příliš vysoké, úspěšně to odvede pozornost z dirigentského stupínku a soustředí ji tam, kam patří, tedy na Tebe.
2. Když si upravuješ notový stojan, dbej na to, aby ti jeho vrchní díl odpadl a noty se rozsypaly po podlaze.
3. Stěžuj si na teplotu v sále, osvětlení, přeplněné pódium nebo průvan. Nejlépe tehdy, když je dirigent pod časovým tlakem.
4. Těsně před nástupem se dívej kamkoli jinam, jen ne na dirigenta.
5. Nikdy neměj dusítko, náhradní struny nebo plátky. Bicisté nesmí mít nikdy všechny paličky.
6. Požádej o přesazení. A žádej to často! Ať si dirigent uvědomí, že mu prokazuješ osobní laskavost, že vůbec hraješ.
7. Při každé možné příležitosti brnkej na struny, jako by sis prověřoval ladění. Dělej to především, když dirigent něco vysvětluje. Žestě: pouštějte dusítka na zem. Bicisté mají velké množství předmětů ke shození, ale bezkonkurenčně nejlepší jsou činely, protože se navíc můžou několik sekund kutálet.
8. Nahlas si vyfukuj vodu z klapek v každé pauze. (Horny, hoboje a klarinety by toto měly mít jako povinnou součást základního školení už od narození).
9. Dlouho poté, co se inkriminovaná pasáž hrála, se zeptej dirigenta, zda tvoje CIS bylo dostatečně čisté. Tento krok je velice účinný zejména pokud tato pasáž CIS neobsahuje nebo v ní vůbec nehraješ. Když tě dirigent nachytá, dělej, že si opravuješ chybu v partu.
10. Zásadně si nenos svoji tužku a když se dělají opravy, půjčuj si psací potřeby od všech sousedů.
11. Těsně po tom, co si celý orchestr opravil CIS na C se zeptej: „Prosím Vás, já tady mám CIS a nějak mi to nezní...“
12. Když předem zjistíš, že máš v partu chybu, dělej, jakoby nic a hraj nesprávnou notu co nejtišeji. Ve správné dynamice ji zahraj až na koncertě.
13. Když hudba vrcholí, přestaň hrát a dělej si (jako) poznámky do partu, aby skladba vyzněla prázdně a nezajímavě.
14. Kýchej a kašli zásadně v pianissimu anebo v generální pauze, vzbuzuje to u ostatních hráčů bujarou veselost.

Saturday, August 14, 2010

In Terra Pax - Francúzsko 2010

Ako ste si určite všimli, v Poľsku sme tvrdo cvičili. A čo sme sa naučili, ukázali sme na koncertoch vo Francúzsku, v blízkosti mesta Saint Etienne.
Spievali sme najznámejšie operové zbory s orchestrom opery v Saint Etienne
A po koncerte sme od radosti lozili po sebe :)
Čo dodať - lepšie raz zažiť, než stokrát počuť, takže príďte na In Terra Pax 2011!

Friday, July 2, 2010

In Terra Pax - Poland

Ako ste si určite všimli, nejaký čas som tu nebola. Užívala som si hudbu v Poľsku, na medzinárodnej zborovej akadémii In Terra Pax, spolu s mojou kamarátkou Agnieszkou z podiplomovky a dvomi inými Slovákmi - Monikou a Radom. Foťák som so sebou nemala, fotky robila Monika a Bernard z Francúzska.
Bývali sme v peknom novom hoteli blízko pláže, ale veľmi sme si ju neužili, práca bola naozaj dosť intenzívna, cez deň sme sedeli na skúškach, večer na koncertoch (a na niektorých veru aj stáli)

Chlpáč si to na pláži užíval, nie ako my:)

nás čakala takáto sála a noty a noty a noty...

Každý deň to vyzeralo približne rovnako

A potom, keď sme už takmer všetko vedeli, začali sme žehliť koncertné oblečenie

Pred generálkou ešte klasická diskusia v štýle "ja by som to zadirigovala takto"

Generálka a náš najmilovanejší profesor Benedykt Błoński (a jeho "zdziw się!)

Chariymatický Jib Bertrand

A po koncerte preyentácie skupín a zábava. Škoda, že nemôžem dať fotky prezentácií iných skupín, ale nechcem ich publikovať bez ich vedomia, takže spýtam sa ich a prípadne opublikujem nabudúce. No dobre, maličká ukážka - Jacek a Bartek: Mele

Dávam aspoň slovenskú skupinku, ktorá napriek tomu, že bola maličká, nedala sa zahanbiť a rozkrútila poriadnu zábavu :)
Po nádherne zaspievanej piesni (Radko) Keby som bol vtáčkom sme preskočili na rezkú nôtu, aby sme všetkým Poliakom, Nemcom, Francúzom a iným ukázali, že sme nielen romantickí a hlbokí, ale vieme aj krepčiť.

Samozrejme nasledoval fľaškový

A všetci si to chceli skúsiť. Zľava Kurt (Nemecko), Remi (Franc.), Grzegorz (Poľsko) a Radko

A potom sme už s Agnieszkou nezapreli bojového ducha, ktorý nás na podiplomovke dva roky držal na neoficiálnom tróne kráľovien internátnych zábav a roztočili sme to.

Nie každý je stvorený na tancovanie fľaškového...

A na druhý deň v kostole...



Celá naša banda

A ešte pár pohľadov na záver - najdlhšie mólo v Európe (Miedzyzdroje)

A niekoľko zborov, ktoré spievali súťažne. Teším sa, že zbory sa pomaly prestávajú obliekať čierno-bielo :)






Pokračovanie - najlepšie árie a zbory z opier - Saint Etienne, Francúzsko!!!

Wednesday, May 19, 2010

Salve Regina - Chór MTM



Dnes rano ma prekvapil moj kamarat Rafal. Zostrihal nas koncert spred dvoch rokov a tak sa s vami mozem podelit s videom mojho oblubeneho zboru a mojej oblubenej skladby :)

Sunday, December 20, 2009

Koleda pre tých, ktorí nám budú chýbať

Táto koleda je pre všetkých, ktorým bude niekto pri štedrovečernom stole chýbať.
Pre Vlastičku,  pre mamku Szymka a vlastne pre nás všetkých.
Je o Lucke, ktorá rozdáva svetlo, aj keď ju nemôžeme vidieť, o Šimonkovi, ktorý si už so mnou nezahrá Carcassonne a ktorý bol mojim najlepším jedenásťročným súperom , o Terezke, ktorá sa stala anjelikom skôr, než sa stihla prvýkrát nadýchnuť. Je o mojej babke, je o tých, ktorých miesta pri stole sú prázdne...



A nadzieja znów wstąpi w nas
Nieobecnych pojawią się cienie
Uwierzymy kolejny raz
W jeszcze jedno Boże Narodzenie

A nádej znovu príde k nám
Neprítomných objavia sa tiene
Uveríme znovu
v ešte jedno Božie narodenie

I choć przygasł świąteczny gwar
Bo zabrakło znów czyjegoś głosu
Przyjdź tu do nas i z nami trwaj
Wbrew tak zwanej ironii losu
A hoci pritíchlo sviatočné štebotanie
lebo chýba niečí hlas,
príď k nám a ostaň s nami,
aj napriek takzvanej irónii osudu.

Daj nam wiarę, że to ma sens
Że nie trzeba żałować przyjaciół 
Że gdziekolwiek są dobrze im jest
Bo są z nami choć w innej postaci
Daj nám vieru, že to má zmysel,
 že netreba ľutovať priateľov,
 že kdekoľvek sú, dobre im je,
 lebo sú s nami v inej podobe.

I przekonaj, że tak ma być
Że po glosach tych wciąż drży powietrze
Że odeszli po to by żyć
I tym razem będą żyć wiecznie

A presvedč, že tak to má byť,
že ich hlasmi sa ešte vždy chveje vzduch
že odišli, aby mohli žiť,
a tentokrát budú žiť večne.

Przyjdź na świat, by wyrównać rachunki strat 
Żeby zająć wśród nas puste miejsce przy stole
Jeszcze raz pozwól cieszyć się dzieckiem w nas
I zapomnieć, że są puste miejsca przy stole 
Príď na svet, vyrovnať účty strát,
aby si prijal medzi nami prázdne miesto pri stole.
Ešte raz dovoľ tešiť sa dieťaťu v nás,
a zabudnúť, že sú prázdne miesta pri stole

Thursday, October 1, 2009

International exchange 2009 - Music - Catalonia, Poland (1)


Some photos of international exchange Music as a tool in the youth work you can find here: http://picasaweb.google.com/hudobnicka/InternationalExchange2009MusicCataloniaPoland1#
almost there are photos from Madzia (if not all).

Next album is here: http://picasaweb.google.com/hudobnicka/InternationalExchange2009MusicCataloniaPoland2#

Next - soon. Some of them are also on the web of exchange:
http://youthmusic.jimdo.com/ (from Ignasi)

Enjoy!!!

Sunday, June 7, 2009

někdo už odněkud donesl hrst černých sazí, aby se ta čistá Pravda tak nelišila


sme slepí, tak teda poďme ukameňovať všetkých, ktorí vidia

J. Nohavica / V. Vysockij: Pravda a lež

Šla Pravda světem a na chudý duchem se smála,
pro blahoslavený navlíkla honosný šat,
v zákoutí špinavým drzá Lež ve stínu stála,
ta Pravdu pozvala k sobě přenocovat,
a Pravda znavená usnula, jen co si sedla,
ze sna se culila, naivka důvěřivá,
jen oči zavřela, už se Lež z postele zvedla
a začla si pokradmu zkoušet ten její háv.
S Pravdou mně můžete leda tak políbit záda,
ženská je ženská, tak jakýpak cavyky s ní,
kdopak tu rozpozná, která je Lež, která Pravda,
až budou obě dvě donaha vysvlečený,
na její blůzku si její brož fešácky připla,
pod paži stříkla si její dezodorem,
peníze, hodinky, doklady, všechno jí štípla,
odplivla, odporně zaklela, vypadla ven.
K ránu až zjistila Pravda, co všechno jí schází,
před zrcadlem se pak notně podivila:
někdo už odněkud donesl hrst černých sazí,
aby se ta čistá Pravda tak nelišila,
Pravda se smála, že na ni kameny házejí:
„Vždyď Lež je to všechno a Lež taky mý šaty má,“
blahoslavení s ní protokol sepsali rázem,
byla to rozmluva dost málo přívětivá.
Ona vyfásla pokutu a ještě mohla bejt ráda,
ostatně cizí šmouhy přišili jí,
nějaká mrcha tu tvrdí, že je prej Pravda
a zatím se potlouká nahá a po škarpách spí,
Ubohá Pravda se brání a přiznat se nechce,
to máš, holka, marný, jak chceš se dušuj a křič.
Leckterý hlupák se dodneška za pravdu hádá,
Pravdy se ovšem v těch řečičkách nedobereš.


Tuesday, March 17, 2009

Koncert - MSA Mińsk Mazowiecki

Fotky sú dosť tmavé, zrejme robené bez blesku, ale hlavne, že sú !!!








Thursday, January 8, 2009

Vianočné koncerty 2

Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Zem však bola beztvárna a pustá; tma bola nad prahlbinou a Duch Boží sa vznášal nad vodami.

Vtedy riekol Boh: Buď svetlo! A bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré; vtedy Boh oddelil svetlo od tmy. Boh pomenoval svetlo dňom a tmu pomenoval nocou.

Potom riekol Boh: Buď obloha uprostred vôd a oddeľuj vody od vôd. Tak učinil Boh oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou.Potom riekol Boh: Nech sa vody nahromadia na jedno miesto pod nebom a nech sa ukáže súš! I stalo sa tak. Boh pomenoval súš zemou a nahromadené vody pomenoval morom.


Potom riekol Boh: Nech sú svetlá na nebeskej oblohe na oddeľovanie dňa od noci a nech budú znameniami na určovanie období, dní a rokov. Boh učinil dve veľké svetlá: väčšie svetlo, aby vládlo nad dňom, a menšie svetlo, aby vládlo nad nocou; a aj hviezdy.

Potom riekol: Nech zem vydá sviežu zeleň, semenoplodné byliny a ovocné stromy rozličného druhu, čo rodia na zemi ovocie, v ktorom je ich semeno! I stalo sa tak. Zem vydala sviežu zeleň, semenoplodné byliny rozličného druhu a stromy rodiace ovocie, v ktorom je semeno rozličného druhu


Potom riekol Boh: Nech sa vody víria pohybom živých tvorov a vtáctvo nech poletuje ponad zem na nebeskej oblohe.


Potom riekol Boh: Nech zem vydá živé tvory rozličného druhu: dobytok, plazy a poľnú zver rozličného druhu! I stalo sa tak. Boh učinil rozličné druhy poľnej zveri, rozličné druhy dobytka a všetky plazy rozličných druhov.



Potom riekol Boh: Učiňme človeka na svoj obraz, podľa našej podoby, aby panoval nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom, nad dobytkom, nad všetkou poľnou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi. Tak stvoril Boh človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril; ako muža a ženu ich stvoril.




Zvestovanie


Jozef rozmýšľa, čo ďalej...


Hľadanie ubytovania... niet tu miesta pre takých...




Pastieri...


... a anjeli


návšteva Troch kráľov


v poľskom betleheme nemôže chýbať čert




Rodinka


zbor do toho všetkého spieval


Koľko detí potrebujeme na prípravu takého predstavenia? Spočítajte si...