Showing posts with label nechápem. Show all posts
Showing posts with label nechápem. Show all posts

Wednesday, December 2, 2009

Ako vyrobiť hviezdu

Včera som na blogu môjho brata našla príspevok o alternatívnej hudbe - nehudbe ( tu ) a nedá mi, aby som nezareagovala aj takto verejne. Nejde konkrétne o Lukiho príspevok, ani o skupinu, ktorá tam hrá, pretože oni to berú ako recesiu a je to v poriadku. Tento príspevok ma len vyprovokoval k zamysleniu o tom, čo sa na slovenskej (aj poľskej) hudobnej a nehudobnej scéne deje.
Ako sa vyrábajú hviezdy... Je to trend, ktorý sledujem už pár rokov. Hviezdy, hviezdicky, rôzne "osobnosti" ... koľko z nich má skutočný talent a koľko len drzosť ? Pokiaľ nemáte talent, stačí byť iný. Ak neviem spievať, moderovať, hrať na hudobný nástroj, alebo robiť niečo iné poriadne, stačí, keď si "nastajlujem" vlasy (čím divnejšie vlasy, tým lepšie), tvárim sa ako totálny burak z dediny (aby som urobil na tých z veľkého mesta dojem, že môžem byť zaujímavý, pričom dúfam, že si nikto z mesta nevšine, že na dedine mladí už dávno nechodia v gumákoch a neumývajú sa hadicou na záhrade), zoberiem pod pazuchu nejakú kuru (psy už vyšli z módy, to má každý), zo slovníka povyhadzujem spisovné výrazy a zo zvyšku každý tretí nahradím vulgarizmom (v prípade pánov), alebo prídem úplne neupravená (v prípade dám) a oni potom urobia zo škaredého káčatka ďalšiu blondínku. Potom je vhodné sa dať zavrieť do nejakého domu (alebo súťaže) v štýle Big Brother a keď klesá sledovanosť, efektne si preťať žily (alebo sa zaľúbiť, odľúbiť, vyspať s niekým, nie je dôležité s kým, dôležité, že pred kamerami). To ma automaticky vynesie do hviezdnych výšok a teraz je najdôležitejšie sa tam udržať čo najdlhšie. Takže - vydať knihu v štýle "Zažila som všetko" (Po prečítaní knihy čitateľ pochopí, že by sa to malo volať skôr "Zažila som ho..."), naspievať CD a pokrstiť ho materským mliekom inej "hviezdy", objaviť sa na všetkých spoločenských akciách a za všetko brať nehorázne peniaze. Dávať sa česať tomu Pavielovi, či ako sa volá, lifting, liposukcia, kabelka Vuitton, šaty Versace. Keď to plebs prestáva zaujímať, treba upadnúť do depresie, ísť na protialkoholické, dať si vyfotiť (náhodne) vytŕčajúce spodné prádlo, oženiť/vydať sa, rozviesť sa, plakať na prvých stránkach, rýchlo sa znovu zaľúbiť, podrezať si žily... a všetci už medzičasom zabudnú, že v podstate neviete urobiť nič, že nemáte žiaden nadpriemerný talent... lebo ste "osobnosť". Pred chvíľkou som si klikla na stránku markízy, je tam záložka "osobnosti". Len tak pre zaujímavosť, som si spočítala baby. 13 . Z toho jedenásť blondíniek, pre mňa navlas rovnakých, jedna ryšavá a jedna brunetka....
Množstvo naozaj talentovaných ľudí sedí doma, tvrdo drie na svojom talente, pomáha tým iným, zarába mizerné peniaze, robí charitatívne koncerty v domoch kultúry a nikto ich neocení. Pretože nie je dosť peňazí. Rušia sa miesta učiteľov na ZUŠkách, menej učiteľov - menej žiakov, menej možností, za koncerty umelci dostávajú groše. A niekto dostáva statisíce za to, že príde na nejakú akciu televízie Nekróza a rytmicky vydeklamuje:

Pýtam sa sám seba či som toto chcel (toto chcel),
bez toho, aby o mne nikto nič nevedel (nevedel),
keď vidíš kurvy drahe kliky, preto dávno nežijem
tieto veci mám dávno v pi*i.

Hovorili, že penaze sú moc (ti je*e?),
stále su ich vác a nikdy neni dosť (neni dosť),
neni su šecko iba skoro šecko,
zostal som tu čakať sám /uplne sam, uplne sam).

(atď.)



A keď počujem niečo také, vždy si spomeniem na moju slovenčinárku z gympla, p. prof. Sivú, ktorá nám vtĺkala do hláv, že "umenie je odzrkadlením doby, v ktorej vzniklo" - tak nám teda gratulujem.  A myslím na všetky tie fakt talentované decká, ktoré makajú nad svojim talentom a zrejme nedostanú svoju šancu sa s ním podeliť so všetkými, pretože nemajú nastajlované vlasy, kuru a odvahu/drzosť zo seba robiť debilov. A ak sa aj dostanú na obrazovku nejakej televízie, bude to v nejakom "reflexe" ako rarita, vysielací čas, keď všetci jedia večeru a trvanie - 3 minúty, pomedzi reportážou o tom, kto sa zase zaľúbil a kto vyskúša novú farbu na vlasy. A na koncerty sa nikomu nebude chcieť chodiť, veď si môžeme pozrieť 15 ročné decká v superstar. A klasika je nudná.  A ešte pri nej treba myslieť. Aj pri klasike XXI storočia...

Saturday, October 31, 2009

Halloweeeeeeeeen!!! Do kelu s ním...

Zovšadiaľ sa to na nás tlačí. Možno na Slovensku menej, ale tu, v Španielsku, sa pomaly bojím otvoriť vlastnú chladničku, aby na mňa nevyskočila vyrezávaná tekvica. Obchody sú plné čarodejníckych klobúkov, strašidiel, pavučín, čiernych mačiek... a samozrejme už spomínaných tekvíc. A kde sú naši všetci svätí? A dušičky? Ten pokoj? Spomienka? Modlitba? Sviečka? Vytlačia to strašidlá? Ja by som sa po smrti určite nechcela stať strašidlom. A ako k tomu prišli tie chúdence pavúky a mačky? Aspoň že tu ešte dodržiavajú tradíciu castanyadas a panellets (pečené gaštany a koláčiky).
Dnes som po ceste do práce videla vo výklade oblečenie pre bábätká a na tom oblečení bol nápis
"My little monster" ... úprimne... móda-nemóda, radšej budem svoje dieťa volať "dušička"...

Tuesday, September 29, 2009

Prišla jeseň / Przyszła jesień

Oficiálne sa jeseň začala pred týždňom. Lístie žltne, aj keď neviem, či od jesene, alebo od sucha. Prešla som sa po ulici. V sandáloch. Začínam sa cítiť ako outsider. Čoraz viac ľudí už povyťahovalo teplejšie topánky a jesenné čižmy. Cez ruky prehodené plášte a svetre. No a čo, že vonku je 33 stupňov a nebo bez obláčika. Tradícia je svätá vec.

Oficjalnie jesień rozpoczęła się tydzień temu. Liście zafarbowało się na żółto, nie wiem, czy od jesieni, czy od suszy. Przespacerowałam po ulicy. W sandałkach. Zaczynam czuć się jak outsider. Coraz więcej ludzi powyciągało cieplejsze buty i jesienne kozaki. Przez ramiona przerzucone płaszcze i swetry. No i co, że jest 33 stopni i niebo bez chmurki. Tradycja - rzecz święta.

Tuesday, July 14, 2009

San Fermín, alebo ako zomrieť pre nič

Tisíce jasajúcich Španielov a turistov zaplavili dnes ulice severošpanielskeho mesta Pamplona pri príležitosti každoročného festivalu San Fermin - podujatia presláveného behom s býkmi. Námestie pred mestskou radnicou zaplnili obdivovatelia býkov oblečení v bielych odevoch s červenými šatkami, otvárali šampanské a rozhadzovali konfety. Deväťdňový festival na oslavu mestského patróna svätého Fermína každoročne priláka tisíce návštevníkov.


Populárny beh sa začína v sobotu ráno vypustením býkov do ulíc mesta. Na tradičnom behu sa zúčastňuje desať býkov a niekoľko zaháňačov so zvoncami, ktorých úlohou je udržiavať zvieratá v jednom stáde. Odvážni muži utekajú spolu s býkmi bez akejkoľvek zbrane iba so zloženými novinami. Zvieratá ubehnú 825 metrov do arény, kde ich postupne skolia počas večerných býčích zápasov.



Oslavy zahŕňajú takisto koncerty a ďalších vyše 400 slávnostných aktivít. Býčí beh si od roku 1924 vyžiadal 15 ľudských životov, stovky účastníkov sa každoročne počas divokého úteku zrania. ...Jednému mužovi preklal obrovský, 575 kilogramov vážiaci býk, ktorý sa oddelil od skupiny, hrudník a nohy. Najskôr si krvácajúceho bežca nadhodil a potom ho kotúľal po zemi k vchodu do mestskej býčej arény.

(text a fotky - internet, TASR a tak)

Toľko o oslavách v Pamplone píše internet. Je to tradícia. Ulice sú plné ľudí, ktorí bežia pred rozzúrenými býkmi. Býkov najprv rozdráždia, zrejme nadopujú drogami a vypustia ich medzi kričiaci dav, ľudia ich pichajú, ťahajú za chvost, provokujú... Vy by ste sa nenaštvali? Tohto roku tam zomrel jeden chalan (zranených nepočítam). Mal 27 rokov a pohreb pred pár dňami. Správy boli plné nahrávok, ako ho býk nadhadzuje, kotúľa... všade plno krvi, zdesenie... Potom video z jeho pohrebu, plačúca rodina, všetci vravia, aký dobrý človek to bol... Dokelu, načo tam liezol? Chcel byť hrdinom? Hrdina je podľa mňa človek, ktorý dá život za vlasť, za iného človeka, za dobrú vec... ale nie niekto, kto sa chce pofrajeriť tým, že utekal pred býkom ( hlavne, keď toho býka sám vyprovokoval a niekto ho predtým nadrogoval). Je to tradícia... ale pekne blbá! Kedysi? Možno. Vtedy to bolo férovejšie. Nepoužívali sa drogy. Teraz tie zvieratá nemajú žiadnu šancu. Čo tak bojovať s nimi zblízka? ( ak už chceme boj). Je dobré udržiavať si tradície, ale nie za každú cenu. Táto ma rozhodne sklamala...

Friday, June 12, 2009

Staré, ale stále veľmi aktuálne

Táto pieseň od Karla Kryla je už dosť stará. Ale vždy, keď ju počujem, pripomína mi, že sú veci, ktoré sa nemenia... Už tisícročia...

Prosím, nehažte kamení, nehažte kamení na mou tvář,
nosím ďáblovo znamení, na čemž nic nemění svatozář,
a proto prosím, nechte těch ohledů, nechte těch ohledů bezcenných,
děsím se vašich pohledů přes hlavy sousedů upřených.
Za chvíli rozsudek hlasitě přednesou,
a potom poběží pro sako z pruhů,
prý pro můj posudek více mě nesnesou,
a naší mládeži půjde to k duhu.
Spěchám, nechte těch proslovů, nechte těch proslovů o scestí,
nechám na cestě k domovu rezavou podkovu pro štěstí,
pro štěstí, pro štěstí, pro štěstí ...

Thursday, June 4, 2009

Chránená úprimnosť

Pred pár dňami sa rozpútala horlivá diskusia na môj rok starý satirický článoček "Šuňava vážne - nevážne" . Niekto milý si to všimol a začal búrlivo obhajovať všetko, čo som v článku spomínala. (zjavne nebolo celkom pochopené slovo "nevážne" v nadpise a niekto to zobral príliš osobne) Beriem. Kritika je potrebná a keby som sa jej bála, tak nedávam články na blog - vystavujúc ich prajníkom aj neprajníkom. Po niekoľkých anonymných reakciách (nejaký Michal a nejaká dáma) som poprosila diskutujúcich, aby sa pod svoje príspevky podpísali, aby bolo jasné, s kým vlastne hovorím. Od tej chvíle ticho. Sme úprimní, ale len keď sme chránení anonymitou. Ak sa treba postaviť za svoje názory a predstaviť vlastným menom, radšej čušíme. Konštruktívnu kritiku potrebujem, aby som sa mohla zlepšovať, ale za takúto ďakujem. Pripomína mi to anonymné donášanie za čias komunizmu. Ak si za svojimi názormi nechcete stáť, zrejme nemajú až takú hodnotu, akú by ste im chceli pripísať.

Monday, February 9, 2009

Polonia

Včera večer sme pozerali na katalánskej TV3 program, ktorý sa volá Polonia. Tvorcovia si robia srandu zo všetkého, čo sa odohráva na katalánskej scéne, ale to je vedľajšie. Zarazil ma názov, tak som sa spýtala. Odpoveď - zvyšok Španielska volá Kataláncov "Poliaci", pretože sme iní. Presťahovala som sa. Tak ďaleko a tak blízko. Z dažďa pod odkvap :)

Thursday, February 5, 2009

Smeti

Chcela som vyniesť smeti. Najobyčajnejšia činnosť v domácnosti. Kontajner stojí na ulici rovno pred domom. Ignasi: "Ak ich chceš vyniesť, dávaj pozor, či pred domom nestojí policajt. Tu sú predpísané hodiny na vynášanie smetí - neskoro večer a v noci." hmmm... počkám.... Zvláštne, ale v podstate dobrý nápad. Smetiari chodia každý deň veľmi skoro ráno. A pri kontajneri nikdy nesmrdí. Nestihne.

Tuesday, November 18, 2008

Školenie

Dnes sme mali školenie o poskytovaní prvej pomoci. Prednášajúci prišiel s laptopom, meotarom a figurínou. Tri hodiny teoretizoval, ako poskytovať prvú pomoc, čo robiť a čo nerobiť a keď sme chceli, aby nám to predviedol, tak povedal, že nie, lebo nechce poškodiť tú figurínu. Viete to vysvetliť???