Vianocny stromcek

^*

^**

^*****

chcela by som si

v tieto dni

urobiťveľmi zvláštny

vianočný stromček

a povešať naň namiesto ozdôb

mená

mojich príbuzných a priateľov,

tých, čo sú blízko, i tých, čo sú ďaleko.

Tých čo sú navždy a aj tých, ktorí sú len teraz

Tých, ktorých vídam každý deň,

I tých, ktorých stretávam občas.

Tých, o ktorých myslím neustále, aj tých, na ktorých občas

zabudnem.

Stálych aj nestálych,

tých z dní radostí, i tých z dní ťažkých.

Tých, ktorých som nechtiac zranila, aj tých, ktorí nechtiac zranili mňa.

Tých, ktorých poznám do hĺbky, aj tých ktorých poznám len z videnia.

Priateľov ukrytých a priateľov dôležitých.

A chcem povedať všetkým, všetkým priateľom, ktorí ma sprevádzajú životom,

Tým, ktorí prečítajú túto správu, aj tým, ktorí ju neuvidia,

Že tento strom má hlboké korene, pretože vaše mená sa nedajú vytrhnúť z môjho srdca.

Nech nám tento strom

Zakvitne

Radosťou, zdravím,

Láskou a pokojom.

A nech prináša nádej tým, ktorí stratili všetko

Keď mamy a deti plačú

Včera som sa rozprávala s kamarátkou Monikou, aké to je, keď sa vymenia úlohy, keď deti odchádzajú, napríklad po sviatkoch naspäť do svojich životov, často vzdialených tisíce kilometrov a mamy stoja na perónoch a pozerajú na vlak očami smutnými ako štvormesačné šteniatka, keď ich niekto priviaže o elektrický stĺp na ulici a odchádza. Ako to pripomína, keď nás mamy nechávali v škôlke, urevaných, nešťastných

a neistých, či sa vrátia. Stále sa vracali. Ale aj tak sme revali kvôli tej obrovskej, hoci len niekoľkohodinovej strate.A teraz to zrazu my odchádzame a ony sa pýtajú "Kedy znovu prídeš?" tíško rešpektujúc náš osud, náš život, naše rozhodnutia. A deti sa cítia ako mamy a mamy sa cítia ako deti. Dnes napísala ako odkaz na facebooku moja kamarátka Marcelka, ktorá býva tu v Barcelone, neďaleko mňa: "Byt mamou je krasne... ...vcera ked som si odplakala rozlucku s nasimi mi Tania vravi "Mamá, preco si plakala?" a ja jej na to "som smutna, ze teraz dlho neuvidim babku, dedka a Rudka..." a ona mi na to "Mamá ja budem s Tebou, dobre?"....moja mala blska :)" a tak ma napadlo, ako to musí bolieť, keď si mamou a zároveň dieťaťom súčasne. Keď je všetká tá bolesť vynásobená dvomi a zároveň vydelená dvomi vďaka takej malej Tanii. Matematicky to vychádza na to isté, ale v živote taká matematika neplatí...

Mami, ja ťa chápem. Viem, že to bolí. Aj mňa. Ale život nám vyvádza také husárske kúsky, aby sme sa mohli potom tešiť dvojnásobne. Neboj, vždy sa budem vracať...

Sladko, sladúčko...

plná vaňa medvedíkov Haribo... môj nikdy nesplnený želatínový sen...



... tak sme si to nahradili aspoň miskou



Brat mal meniny, bez torty to nejde! Čokoládovo - mandľovo - banánovo -hviezdičková



... a takto sme si to tu my traja súrodenci užívali. Úprimne - bez tých dvoch zvyšných tie medvede tak nechutia. Ku každému baleniu by mali výrobcovia pridávať upozornenie :

Jesť chladené, čerstvé, z veľkej misky a iba v spoločnosti!!!!

Keď to v kuchyni žije - torta s malinami

Tentokrát mala narodeniny budúca svokra. Takže: čokoládová torta, s vaječno-koňakovou plnkou s celými malinami (vonku aj vo vnútri) . A bezlepková. Čo bolo najlepšie, pri zdobení pomohla aj moja mamka. Osobne!

Tatry jesenne

photos by Lucka & Valér

Who is it?

New small climbers 2 - Kika