Wednesday, June 10, 2009

Aquarium I. part

Asi pred mesiacom sme si spravili malý výletík do Aquaria v Barcelone. Fotky nie sú najlepšie, pretože sa tam nesmie používať blesk a od skla sa odrážajú svetlá iných akvárií.

Toto sú vajíčka nejakej rybičky, pekne zapuzdrené :)


morský koník


potvorka, ktorá v paelle celkom dobre chutí, ale živá sa mi páči viac


krásne farby








klbko






hviezdička




Keď to v kuchyni žije - krikľavý koláč

improvizácia je hudobníkom vlastná... aj v kuchyni...



Sunday, June 7, 2009

někdo už odněkud donesl hrst černých sazí, aby se ta čistá Pravda tak nelišila


sme slepí, tak teda poďme ukameňovať všetkých, ktorí vidia

J. Nohavica / V. Vysockij: Pravda a lež

Šla Pravda světem a na chudý duchem se smála,
pro blahoslavený navlíkla honosný šat,
v zákoutí špinavým drzá Lež ve stínu stála,
ta Pravdu pozvala k sobě přenocovat,
a Pravda znavená usnula, jen co si sedla,
ze sna se culila, naivka důvěřivá,
jen oči zavřela, už se Lež z postele zvedla
a začla si pokradmu zkoušet ten její háv.
S Pravdou mně můžete leda tak políbit záda,
ženská je ženská, tak jakýpak cavyky s ní,
kdopak tu rozpozná, která je Lež, která Pravda,
až budou obě dvě donaha vysvlečený,
na její blůzku si její brož fešácky připla,
pod paži stříkla si její dezodorem,
peníze, hodinky, doklady, všechno jí štípla,
odplivla, odporně zaklela, vypadla ven.
K ránu až zjistila Pravda, co všechno jí schází,
před zrcadlem se pak notně podivila:
někdo už odněkud donesl hrst černých sazí,
aby se ta čistá Pravda tak nelišila,
Pravda se smála, že na ni kameny házejí:
„Vždyď Lež je to všechno a Lež taky mý šaty má,“
blahoslavení s ní protokol sepsali rázem,
byla to rozmluva dost málo přívětivá.
Ona vyfásla pokutu a ještě mohla bejt ráda,
ostatně cizí šmouhy přišili jí,
nějaká mrcha tu tvrdí, že je prej Pravda
a zatím se potlouká nahá a po škarpách spí,
Ubohá Pravda se brání a přiznat se nechce,
to máš, holka, marný, jak chceš se dušuj a křič.
Leckterý hlupák se dodneška za pravdu hádá,
Pravdy se ovšem v těch řečičkách nedobereš.


Thursday, June 4, 2009

Chránená úprimnosť

Pred pár dňami sa rozpútala horlivá diskusia na môj rok starý satirický článoček "Šuňava vážne - nevážne" . Niekto milý si to všimol a začal búrlivo obhajovať všetko, čo som v článku spomínala. (zjavne nebolo celkom pochopené slovo "nevážne" v nadpise a niekto to zobral príliš osobne) Beriem. Kritika je potrebná a keby som sa jej bála, tak nedávam články na blog - vystavujúc ich prajníkom aj neprajníkom. Po niekoľkých anonymných reakciách (nejaký Michal a nejaká dáma) som poprosila diskutujúcich, aby sa pod svoje príspevky podpísali, aby bolo jasné, s kým vlastne hovorím. Od tej chvíle ticho. Sme úprimní, ale len keď sme chránení anonymitou. Ak sa treba postaviť za svoje názory a predstaviť vlastným menom, radšej čušíme. Konštruktívnu kritiku potrebujem, aby som sa mohla zlepšovať, ale za takúto ďakujem. Pripomína mi to anonymné donášanie za čias komunizmu. Ak si za svojimi názormi nechcete stáť, zrejme nemajú až takú hodnotu, akú by ste im chceli pripísať.

Friday, May 29, 2009

St. Jordi day

Deň svätého Juraja bol už dávno, ale nejak som nemala čas, takže retro:
Začalo to katalánskou vlajkou na našom balkóne a koláčom v katalánskych farbách na raňajky. St. Jordi je deň, keď uži obdarúvajú žienky ružami a ženy zas mužov knihami. Ruže kvôli sv. Jurajovi, pretože zo zeme, kam dopadli kvapky krvi draka, ktorého sv. Juraj zabil, vraj vyrástli ruže. Knihy, pretože je to deň, keď zomrel Cervantes a Shakespeare. Ulice sú od rána plné stánkov s ružami a knihami. A samozrejme, všade sú vlajky. Fotila som počas siesty, takže na uliciach je prázdno, ale neskôr bolo takmer nemožné prejsť po ulici, nieto ešte fotiť.




pohľad na hodiny a teplomer pred domom...






tu je to normálne, že ľudia sadajú, kde sa dá. Naša skupinka...














a jeden zatúlaný balón...



Wednesday, April 29, 2009

Keď to v kuchyni žije - narodeniny

Dnes v noci sme zakončili "trojdnie" osláv - Ignasi mal narodeniny a jeho rodičia narodeniny a meniny. To si rozhodne žiadalo nejakú reakciu z mojej strany, tak som upiekla tortu a koláč. Nevyzerá to ako kúpené z cukrárne, ale aspoň som sa posnažila, dala do toho kus energie, času a hlavne srdca.
Dokonca sa nestala ani žiadna veľká katastrofa - okrem dvoch malých popálenín na pravej ruke (To viete - najprv sa chrbtom ruky dotknete rozpálenej vrchnej časti rúry, reflex vám ruku stiahne dole a vy si pripálite dlaň o tortovú formu)

Takže tu sú výsledky:
Pomarančová torta s čokoládovým krémom (cesto je tiež pomarančové)





No a zamatová roláda, vo vnútri čokoládový a vanilkový krém a banán.




Niekedy sa dary neprepočítavajú na peniaze, ale na srdce. Mami, vďaka, že si ma naučila piecť :)

Tuesday, April 21, 2009

Keď to v kuchyni žije - korytnačka

Táto torta bola pre majiteľku obchodu so zvieratkami :)

Lisbon

Nemám rada hromadné zájazdy, pri ktorých prebehnete mestom sústrediac sa na červený dáždnik sprievodkyne, cvakanie foťákom a zapamätávanie si všetkých názvov budov, okolo ktorých prebehnete. Radšej si mesto vychutnávam. Niekedy si len tak sadnem a sedím a voniam jeho vône a pozorujem jeho farby... Vitajte v Lisabone...


... najlepšie je mesto spoznávať s niekým, kto je naladený na rovnakú vlnovú dĺžku. Lenka.


Na niektoré veci sa musíte pozrieť zboku a na iné zase zhora.


Ups, Španielov tu veľmi nemusia :)


Steny vedia vyzdobť aj zohyzdiť...


Každé mesto má svoju bránu


... a mosty


...niektoré aj katedrálu bez stropu (pre pozitívnych - s oblohovým stropom)


Keď niekto povie, že sa pozerá cez okno na oblohu, zvyčajne si to predstavím z druhej strany... všetko má dve strany, aj keď sa nezdá.




Aqua City pre mestské holuby


Schody, z ktorých sa vám môže zatočiť hlava




aj z niečoho iného sa točí...


jedlo sa na vás pozerá


a vám to je fuk, lebo vás nikto nenaháňa a môžete si vychutnať...


...napríklad Lisabon