Zoznámte sa - Andante

Volám sa Andante (v skratke Andy), mám necelé dva mesiace a po "vytunningovaní" bude zo mňa labrador ako sa patrí! Zatiaľ len jem, spím a vystrájam. Teší ma :)

Nekráčať po zemi

nie všetky cesty vedú po rovine...


nie všetky cesty vedú po zemi...


ale na každej sa vám zíde priateľ...

Myšlienka na dnes 2

Každá cesta vedie do Emauz, lebo v istej chvíli sa s Ním stretneme po smrti a spoznáme Ho...

Malý princ 2

- Dobrý deň, - povedal malý princ.

- Dobrý deň, - povedal obchodník.

- Bol to obchodník, čo predával vylepšené pilulky proti smädu. Stačilo raz za týždeň jednu zhltnúť, a človek nepociťoval potrebu napiť sa.

- Prečo to predávaš? - spýtal sa malý princ.

- Je to veľká úspora času, - odpovedal obchodník. - Vypočítali to odborníci. Ušetrí sa päťdesiat tri minút za týždeň.

- A čo sa urobí s týmito päťdesiatimi tromi minútami?

- Každý si s nimi urobí, čo chce...

- Keby som ja mal premárniť päťdesiattri minút, šiel by som celkom pomaličky k studničke...

Malý princ

Piata planéta bola veľmi zvláštna. Bola zo všetkých najmenšia. Bolo na nej iba toľko miesta, by ta mohla vojsť pouličná lampa a lampár. Malý princ si nevedel vysvetliť, načo môže byť kdesi na oblohe, na planéte bez domov, bez obyvateľov pouličná lampa a lampár. Aj tak si v duchu povedal:

"Možno je tu prítomnosť tohto človeka nezmyselná. A predsa má väčší zmysel ako život kráľa, márnivca, biznismana a pijana. Aspoň jeho práca má zmysel. Keď rozsvieti pouličnú lampu, akoby nechal narodiť o hviezdu alebo o kvetinu viac. Keď lampu zhasne, akoby kvetinu alebo hviezdu uspal. Je to pekné zamestnanie. A je naozaj užitočné, pretože je pekné."

Keď pristál na planéte, úctivo lampára pozdravil:

- Dobrý deň. Prečo si práve zhasol lampu?

- Je to príkaz, - odpovedal lampár. - Dobrý deň.

- Čo znamená príkaz?

- To znamená, že musím zhasnúť lampu. Dobrý večer.

A znova ju zažal.

- Ale prečo si ju hneď zažal?

- Je to príkaz, - odpovedal lampár.

- Nerozumiem, - povedal malý princ.

- Tu niet čomu rozumieť, - vravel lampár. - Príkaz je príkaz. Dobrý deň.

A zhasol lampu.

Potom si utrel čelo vreckovkou s červenými kockami.

- Mám tu hrozné zamestnanie. Kedysi malo zmysel. Zhášal som ráno a zažíhal večer. Celý deň som mohol odpočívať a celú noc som mohol spať...

- A odvtedy sa príkaz zmenil?

- Príkaz sa nezmenil, - odpovedal lampár. - Práve v tom väzí celá pohroma. Planéta sa z roka na rok krútila čoraz rýchlejšie, a príkaz sa nezmenil!

- No a? - spýtal sa malý princ.

- No teraz, keď sa otočí raz za minútu, nemôžem si ani na sekundu odpočinúť. Zažíham a zhášam raz za minútu!

- To je smiešne! Deň u teba trvá minútu!

- To vôbec nie je smiešne, - povedal lampár. - Už je to mesiac, čo sa spolu rozprávame.

- Mesiac?

- Áno. Tridsať minút. Tridsať dní. Dobrý večer.

A znova zažal svoju lampu.

Malý princ naňho hľadel a začal mať rád tohto lampára, ktorý bol taký verný príkazu. Spomenul si na západy slnka, č sám kedysi vyhľadával, posúvajúc si stoličku. Chcel svojmu priateľovi pomôcť.

- Vieš... poznám spôsob, ako si môžeš odpočinúť, keď budeš chcieť.

- Pravdaže chcem, - povedal lampár.

Veď človek môže byť zároveň verný i unavený.

Malý princ pokračoval:

- Tvoja planéta je tak malá, že ju obídeš tromi krokmi. Musíš len tak pomaly kráčať, aby si bol ustavične na slnku. Keď si budeš chcieť odpočinúť, vykročíš... a deň bude trvať tak dlho, ako budeš chcieť.

- To mi nepomôže, - povedal lampár. - Ja veľmi rád spím.

- Takú možnosť nemáš, - povedal malý princ.

- Takú možnosť nemám, - prisvedčil lampár. - Dobrý deň.

A zhasil lampu.

"Týmto človekom by všetci ostatní, kráľ, márnivec, pijan a biznismen pohŕdali," vravel si malý princ, zatiaľ čo pokračoval vo svojej ceste. "A predsa on jediný sa mi nezdá smiešny. Možno preto, že sa zaoberá niečím iným ako samým sebou."

Ľútostivo si vzdychol a ešte si povedal:

"Iba s ním by som sa vedel spriateliť. No jeho planéta je naozaj veľmi malá. Nie tam miesto pre dvoch..."

Ale malý princ sa neodvážil priznať si, že za touto šťasntou planétou ľutuje najmä pre tých tisíc štyristo štyridsať západov slnka za dvadsaťštyri hodín!

- napísal Antoine De Saint Exupéry, ktorý presne pred 65 rokmi odletel na planétu Malého Princa...

Myšlienka na dnes 1

Keby hrob nebol taký tmavý a strašný,
keby koniec nebol taký konečný,
zmŕtvychvstanie by nemalo svoj lesk...

Keď to v kuchyni žije - torta s malinami

Tentokrát mala narodeniny budúca svokra. Takže: čokoládová torta, s vaječno-koňakovou plnkou s celými malinami (vonku aj vo vnútri) . A bezlepková. Čo bolo najlepšie, pri zdobení pomohla aj moja mamka. Osobne!

ZOO Barcelona - delfíny

Keď vidím delfíny, žasnem nad ich inteligenciou a hravosťou. Nad tým, ako vyhľadávajú ľudí, ako sa dajú hladkať, plávajú s postihnutými deťmi , tešia sa z toho, že môžu ukázať svoju šikovnosť. V cirkusoch som v minulosti videla mnoho cvičených zvierat a ich predstavenia. Ale tie zvieratká si to nikdy neužívali tak, ako tieto delfíny.

Synchronizácia je ich hobby... aj vo voľnom čase zvyknú plávať po dvojiciach a robiť všetko spoločne


... alebo niekedy aj v trojiciach


asi najznámejší "delfíni kúsok"


skáču neuveriteľne vysoko


zakývajte divákom :)


je to len pár fotiek, show trvala oveľa dlhšie, hádzali si s ľuďmi loptu, preskakovali obruče, dali si vyšetriť zuby, odmietli injekciu, vyhadzovali trénera do vzduchu a mnoho iného... ale to by ste mali vidieť osobne, tak si vysnívajte návštevu delfinária :)

ZOO Barcelona

Počas návštevy barcelonskej ZOO poriadne pražilo slnko, takže aj zvieratká boli ospalé a niektoré sa dokonca ani neukázali.

Pštrosy podriemkávali postojačky


bábätká v chládku...


niektoré sa schovávali v tieni mamy (bola som prekvapená, aké sú malé páviatka maličké)


nosorožcom teplo neprekáža, veď sú z Afriky


žirafy ešte obedujú




malá už má siestu


veľký a sám. Jeho kamarát je za plotom.


Surikatky


...a toto je čo?


oddych


kŕmenie


kráľ zvierat


tapír - žasnem nad tým nosom


vyzerajú ako sochy




táto veľryba uviazla na plytčine a nedokázali ju už zachrániť... a ani vypchať. Tak je tu len kostra.


objavovať svet v bezpečí


... lebo nebezpečenstvo nespí




úžasné fľaky


vyhrievanie sa na slniečku


prázdniny pri vode, čo viac si želať?




veľmi prítulné tučniaky




neprítulný macko




inteligencia...


a hravosť


únava


vtákoviny...

San Fermín, alebo ako zomrieť pre nič

Tisíce jasajúcich Španielov a turistov zaplavili dnes ulice severošpanielskeho mesta Pamplona pri príležitosti každoročného festivalu San Fermin - podujatia presláveného behom s býkmi. Námestie pred mestskou radnicou zaplnili obdivovatelia býkov oblečení v bielych odevoch s červenými šatkami, otvárali šampanské a rozhadzovali konfety. Deväťdňový festival na oslavu mestského patróna svätého Fermína každoročne priláka tisíce návštevníkov.


Populárny beh sa začína v sobotu ráno vypustením býkov do ulíc mesta. Na tradičnom behu sa zúčastňuje desať býkov a niekoľko zaháňačov so zvoncami, ktorých úlohou je udržiavať zvieratá v jednom stáde. Odvážni muži utekajú spolu s býkmi bez akejkoľvek zbrane iba so zloženými novinami. Zvieratá ubehnú 825 metrov do arény, kde ich postupne skolia počas večerných býčích zápasov.



Oslavy zahŕňajú takisto koncerty a ďalších vyše 400 slávnostných aktivít. Býčí beh si od roku 1924 vyžiadal 15 ľudských životov, stovky účastníkov sa každoročne počas divokého úteku zrania. ...Jednému mužovi preklal obrovský, 575 kilogramov vážiaci býk, ktorý sa oddelil od skupiny, hrudník a nohy. Najskôr si krvácajúceho bežca nadhodil a potom ho kotúľal po zemi k vchodu do mestskej býčej arény.

(text a fotky - internet, TASR a tak)

Toľko o oslavách v Pamplone píše internet. Je to tradícia. Ulice sú plné ľudí, ktorí bežia pred rozzúrenými býkmi. Býkov najprv rozdráždia, zrejme nadopujú drogami a vypustia ich medzi kričiaci dav, ľudia ich pichajú, ťahajú za chvost, provokujú... Vy by ste sa nenaštvali? Tohto roku tam zomrel jeden chalan (zranených nepočítam). Mal 27 rokov a pohreb pred pár dňami. Správy boli plné nahrávok, ako ho býk nadhadzuje, kotúľa... všade plno krvi, zdesenie... Potom video z jeho pohrebu, plačúca rodina, všetci vravia, aký dobrý človek to bol... Dokelu, načo tam liezol? Chcel byť hrdinom? Hrdina je podľa mňa človek, ktorý dá život za vlasť, za iného človeka, za dobrú vec... ale nie niekto, kto sa chce pofrajeriť tým, že utekal pred býkom ( hlavne, keď toho býka sám vyprovokoval a niekto ho predtým nadrogoval). Je to tradícia... ale pekne blbá! Kedysi? Možno. Vtedy to bolo férovejšie. Nepoužívali sa drogy. Teraz tie zvieratá nemajú žiadnu šancu. Čo tak bojovať s nimi zblízka? ( ak už chceme boj). Je dobré udržiavať si tradície, ale nie za každú cenu. Táto ma rozhodne sklamala...