Keď to v kuchyni žije - narodeniny

Dnes v noci sme zakončili "trojdnie" osláv - Ignasi mal narodeniny a jeho rodičia narodeniny a meniny. To si rozhodne žiadalo nejakú reakciu z mojej strany, tak som upiekla tortu a koláč. Nevyzerá to ako kúpené z cukrárne, ale aspoň som sa posnažila, dala do toho kus energie, času a hlavne srdca.
Dokonca sa nestala ani žiadna veľká katastrofa - okrem dvoch malých popálenín na pravej ruke (To viete - najprv sa chrbtom ruky dotknete rozpálenej vrchnej časti rúry, reflex vám ruku stiahne dole a vy si pripálite dlaň o tortovú formu)

Takže tu sú výsledky:
Pomarančová torta s čokoládovým krémom (cesto je tiež pomarančové)





No a zamatová roláda, vo vnútri čokoládový a vanilkový krém a banán.




Niekedy sa dary neprepočítavajú na peniaze, ale na srdce. Mami, vďaka, že si ma naučila piecť :)

Keď to v kuchyni žije - korytnačka

Táto torta bola pre majiteľku obchodu so zvieratkami :)

Lisbon

Nemám rada hromadné zájazdy, pri ktorých prebehnete mestom sústrediac sa na červený dáždnik sprievodkyne, cvakanie foťákom a zapamätávanie si všetkých názvov budov, okolo ktorých prebehnete. Radšej si mesto vychutnávam. Niekedy si len tak sadnem a sedím a voniam jeho vône a pozorujem jeho farby... Vitajte v Lisabone...


... najlepšie je mesto spoznávať s niekým, kto je naladený na rovnakú vlnovú dĺžku. Lenka.


Na niektoré veci sa musíte pozrieť zboku a na iné zase zhora.


Ups, Španielov tu veľmi nemusia :)


Steny vedia vyzdobť aj zohyzdiť...


Každé mesto má svoju bránu


... a mosty


...niektoré aj katedrálu bez stropu (pre pozitívnych - s oblohovým stropom)


Keď niekto povie, že sa pozerá cez okno na oblohu, zvyčajne si to predstavím z druhej strany... všetko má dve strany, aj keď sa nezdá.




Aqua City pre mestské holuby


Schody, z ktorých sa vám môže zatočiť hlava




aj z niečoho iného sa točí...


jedlo sa na vás pozerá


a vám to je fuk, lebo vás nikto nenaháňa a môžete si vychutnať...


...napríklad Lisabon

Altafulla

Na začiatok pár večerných impresií a potom tie denné...

Koncert - MSA Mińsk Mazowiecki

Fotky sú dosť tmavé, zrejme robené bez blesku, ale hlavne, že sú !!!

Super

Ľudkovia, tak toto si rozhodne prečítajte...
http://ludmilascorner.blogspot.com/2009/03/cesta-lesom.html

Ľudka, moja poklona...

(Luky, dik za radu...)

La Casa - dom

Toto je dom, ktorý je blízko miesta, kde bývam. Včera som tu bola na prechádzke.

Po diaľnici beží kôň...

Videli ste už koňa v meste? Nepochybujem. A videli ste už stovky koní v meste? Ja prvý krát. V nedeľu bol sviatok sv. Antona, ktorý je tu patrónom zvierat. Vsetko, čo malo koňa, alebo aspoň nejaké koňopodobné zviera, prišlo sa prešpacírovať po hlavnej La Rambla pred naším domom. Dávam niekoľko fotiek, ale rozhodne nie všetky, tých koníkov tam bolo stráááááášne veľa. Pre zobrazenie fotky kliknite.
Najprv prešli mažoretky. Ako vidno, bez koní.

Potom hudobná sekcia


Potom socha sv. Antonka

A potom už... veď sa pozrite sami:




to modré, letiace, to sú cukríky, ktoré deti hádzali




Prvý koník na začiatku pekne klusal, potom zbadal cukrík: "Aj ja chcem!"


potom sa trochu vrtel


boli veľké kone...

menšie kone...

aj malilinké kone...




... aj nepokojné kone, ale sa nečudujem...

predvádzania chtivé kone...

kone s ponožkami...

veľmi typické kone... (teda skor ľudia)

ten čierny vpravo, to bol Pán kôň... bolo vidno, že má za sebou poriadnu drezúru, štýl akým išiel mi vyklopil sánku až po zem...




potom znovu kapela


a toto bola fakt sila: bonsaj kone!



poriadne naložené, veď čo, že je to pony, rata sa medzi kone, tak nech maká jak kôň, nie?

super trojica

ťažné kone... to zavinuté na chrbte, to sú ich spacáky... tých koní myslím. Teda, prikrývky, keď im bude zima

a ťažné poníky... to by jeden nevymyslel... stačilo tam dať jedného normálneho koňa a utiahol by toľko isto...


no a ešte moja najobľúbenejšia fotka...