Paella

Nasa prva paella... Co na to potrebujete:
krevetky, kalamara, cibulu, papriku, musle, olej, ryzu, safran.
Najprv pokrajame kalamara na kusky, alebo kruzky, ako kto chce, musle umyjeme a zatvorime do hrnca, bez vody a bez soli ich dame na maly ohen, pustia vlastnu stavu. Nakrajame cibulu, papriku, krevetkam ostrihame fuzy, nech nam to neostane medzi zubami, odvazime ryzu, asi 80 g na osobu. Safran rozrobime v pohariku horucej vody.

Na olivovom oleji najprv trosku osmazime krevetky, alebo nieco krevetkopodobne:

krevetky vyberieme a na tom istom oleji osmazime cibulu

Dodame kalamara, papriku, nejake korenie, ak mame chut a vsetko to prazime a prazime

Ked uz je kalamar makky, dodame ryzu, trosku poprazime, zalejeme to vsetko vodou a rozrobenym safranom. Nezakryvat, nemiesat vareskou, len obcas zamiesat celou panvicou.


Priebezne zalievame vodou, aby neprihorelo. Varime 20 minut. Par minut pred koncom dodame musle a zalejeme stavou, ktoru pustili. Varime este chvilocku a mozeme podavat.



Nakoniec pochvalime kucharky

Homeless cats

...krali ulice...

Moj prvy film

Budete sa smiat, ale fakt som doteraz nemontovala ziadne video, toto je prve. Tie fotky uz poznate, ale aj tak... aspon nemusite preklikavat :) Pekny den

Salve Regina - Chór MTM

Dnes rano ma prekvapil moj kamarat Rafal. Zostrihal nas koncert spred dvoch rokov a tak sa s vami mozem podelit s videom mojho oblubeneho zboru a mojej oblubenej skladby :)

Sant Jordi day, alebo ruzovo-knihovo

Nemozem povedat, ze mojimi  najoblubenejsimi  kvetmi su ruze, ale musim im priznat, ze su elegantne a krasne. V Katalansku je den Svateho Juraja (Sant Jordi) dnom ruzi a knih. Knih preto, lebo je to den, ked zomrel Cervantes. Ruze suvisia s legendou o svatom Jurajovi. Ten zabil draka, aby zachranil princeznu a z krvi draka vyrastla cervena ruza. Tento den je tu v podstate ako den sv. Valentina, mne sa dokonca paci este viac, pretoze na kazdom kroku si mozete kupit knihy - stare, nove. lacne, drahsie... a ruze. Su vsade, kazdy si nejaku nesie v ruke, na balkonoch povievaju katalanske vlajky a v cukrarnach lakaju specialne kolace - pastis de Sant Jordi a chlieb, v ktorom po rozrezani objavite katalansku vlajku :)

Specialny chlieb 

kolac

sladka ruzicka

moje ruzicky

Sant Jordi

Momentky z Gruzinska / Georgia 5

Toto je miesto v horach, kde bol (a este stale je) klastor vytesany do skaly. V minulosti boli vsetky miestnosti uzatvorene, ale po zemetraseni predne steny a terasy spadli a mnohe miestnosti ostali otvorene. Tie, ktore sa zachovali su este stale obyvane mnichmi. Uzasne miesto, kde najdete ticho, pokoj, nadherny vyhlad (aj na to, ako vyzera let vtaka zhora) a Boha.

Meditacia meditaciou, ale dobre topanky a mobil su tiez dobry vynalez :) (foto je robene na sposob paparazzi, preto take rozmazane)

samozrejme gruzinsky ovciak nesmie chybat, aj ked to je este len steniatko. Ale vybeh mu teda nezavidim...

zato vyhlad ano

pri ceste von z tohto skalneho klastora uz citit vplyv orientalnych nabozenstiev - stromcek s modlitbami...

Zarobme na biede

Vsetci dobre vieme, aka je situacia s islandskou sopkou a ako to skomplikovalo letecku dopravu. Miliony ludi je odrezanych od sveta na letiskach a v hoteloch, lebo im zrusili let. Postihlo to aj mna, mala som v piatok letiet. Moj let zrusili a po dni stravenom na letisku som sa vybrala domov, hladat dalsie alternativy a cakat. Po dvoch dnoch zistovania moznosti vobec nevyzeraju ruzovo. Vlaky a autobusy su beznadejne vypredane a ceny okamzite vyleteli do zavratnych vysok. Kasleme na vas, ludia, vobec nam neprekaza, ze mate male deti, pracu, starych rodicov, ze ste sa tri dni nesprchovali, lebo trcite na letisku, prachy su prachy. Zajtra by sa malo opat rozlietat. Chcela som si kupit letenku. Do Viedne najlacnejsia stoji 400€, do Krakowa 1300€, pred tyzdnom boli za 80€. Neviem preco som naivne dufala, ze velke korporacie ukazu srdce a sucit. Samozrejme, ze sa tak nestalo. Viem, ze pocas tychto dni stratili vela penazi, ale zmykat ludi, o ktorych vedia, ze si tu letenku aj tak musia kupit, lebo nemaju inu moznost sa mi zda neferove. La vida es la vida... A niektorym ani vulkan nedokaze zobudit srdce. Nieto este clovek...

Momentky z Gruzínska / Georgia 4

Momentky z Gruzínska / Georgia 3

Vystupujeme z lietadla v Tbilisi. Colná kontrola, fotka do počítača, pečiatka do pasu o štvrtej ráno, alebo koľko je to vlastne hodín v tomto časovom pásme. Výmena peňazí a oňuchávanie ruksaku, či sa nerozbilo to španielske víno. Štyri hodiny cesty v rozhrkotanej studenej furgonetke niekam ďaleko, šofér takmer zaspáva za volantom, z rádia hučia ruské pesničky, cesty sú rozbité a popraskané, ako predné sklo nášho auta. Dom, konečne posteľ, kašlem na raňajky, pospím si do obedu. Na obed zemiaky, nejaké mäso, chýba mi každodenná zelenina, ale možno to je len náhoda, bude na večeru. Ďalšie raňajky, obedy aj večere sú rovnaké -  mäso, zemiaky , ryža, chlieb, kysnuté koláče, čaj, káva, vychytávam plátky citróna určené do čaju a z vody, jedného plátku a fantázie robím džús. Zobuď sa. Ovocie a zeleninu nemajú. Iná realita, iný kraj. Ovocie má cenu zlata. Na uliciach ženy predávajú zavárané plody, šťavu zo šišiek a čínske výrobky. V obchode sú tri druhy jogurtov, chlieb, pár čokolád a tri regály rovnakých konzerv. Nechápem, čo tam robí toľko ľudí. Hrajú spoločenské hry a rozprávajú sa. Nikam sa neponáhľajú a neplatia kreditkami. Pred obchodom sa na slniečku vyvaľujú tri obrovské psy bez uší a chvostov. Gruzínske ovčiaky. Zbavujú ich uší a chvostov, aby pri bitke s vlkmi mali väčšiu šancu a aby ich tie nemohli pohrýzť na vystávajúcich častiach tela. Ráno vychádzam pred dom, vyhrievam sa na slniečku spolu s obrovským ovčiakom, pijem čaj, pozerám na tie krásne hory a vychutnávam si ticho. V noci pijem s Gruzíncami a Arménmi čaču, ich obdobu našej pálenky. Nemám tušenia, že to má 80%. Pijú to ako vodu, mne jeden stačí a presedlám na ľahšie. Rozprávam sa s predavačmi na ulici, hovoria po rusky a ja komolím, ako sa dá, ale zjavne si rozumieme. Predstavujú si Španielsko ako raj na zemi, ako miesto, kde je všetko a kde je všetkého veľa. Viem, že v Španielsku nepadajú pečené holuby, ale keď vidím, ako tu žijú, strácam argumenty. Moje každodenné raňajky – banán, jahody, orechy a mandarínka by mohli pokryť týždennú spotrebu jednej gruzínskej rodiny počas zimných mesiacov. Bakuriani je dedina v horách, lyžiarske stredisko. Budujú nové hotely, večer sa v nich svieti poväčšine iba v jednom okne – ta, kde býva správca. Veľké nádeje, veľké ideály, ale po takých cestách k nim jednoducho nik nedôjde. Žiaden „bohatý európsky turista“ nepríde utrácať svoje euráče na miesto,  kde nie je reštaurácia, kde nie je cesta, kde nie sú supermarkety, kde domy sú zničené a mnohé prázdne, lebo ako sami vravia, čo malo nohy, utieklo preč. Na ulici kone, huňaté kravy, osly, kamene, staré volgy... Keď sa pozriete do tvárí tých ľudí, vidíte, že nemajú ľahký život. Ale vidíte aj niečo iné. Že nie sú nešťastní. Z pár zemiakov, konzervy, kapusty, ryže a mrkvy vám urobia kráľovské jedlo. Keď vás vidia prvýkrát, pozerajú na vás ako na exotické zvieratko v ZOO a vôbec sa nehanbia, ak si to všimnete. A keď odchádzate, objímajú vás so slzami v očiach ako vlastnú dcéru a vyznávajú vám to všetko po gruzínsky a aj keď po gruzínsky viete dokopy tri slová, rozumiete všetko, lebo to vravia srdcom. Aj to je Gruzínsko.

Momenty z Gruzínska / Georgia 2

Jeden normalny den v dedinke na Kaukaze

Stava sa vam, ze chcete zaostrit a fotak nie a nie?

Na uliciach kone, psy, ludia - harmonia

ziadna zima netrva vecne